Ide z Krvavých Šenkov naozaj strach ?
Obec Lehota, ležiaca pár kilometrov západne od Nitry, je na prvý pohľad dedina ako každá iná. Žije v nej niečo cez 2200 obyvateľov a pri návšteve by človeku nikdy nenapadlo, že je to práve Lehota, ktorej prislúcha titul najstrašidelnejšej obce Slovenska. Pod ňu totižto spadá aj časť Krvavé Šenky. Malá časť dediny, nachádzajúca sa na medzi Nitrou a Hlohovcom, je známa mnohými legendami a hrôzyplnými príbehmi. Pri prechádzke obcou človek stretne zopár opustených domov, ktoré pre náletové stromy a burinu už takmer nevidieť. Vandali sa na nich tiež vybúrili farebnými obrázkami, ale aj vulgárnymi nápismi. Atmosféru opustených budov dotvárajú pohodené odpadky, roztrhané kreslá, detské hračky či prázdne fľaše. Aj za bieleho dňa je takmer v celej obci cítiť prázdnotu a opustenosť. Takýchto miest je však na Slovensku viac, a tak by nič špecifické naokolo nenaznačovalo, že by práve Krvavé Šenky mali byť najstrašidelnejšou obcou v krajine.
Otrávené víno a sekera v dverách
Krvavé Šenky sú neslávne známe svojou krvavou históriou a historkami o paranormálnych javoch široko ďaleko, nielen v okolí Nitry, ale už aj na celom Slovensku. No málokto pozná pôvod názvu tejto obecnej časti. Vďaka lokalite medzi Nitrou a Hlohovcom bola v minulosti ideálnym miestom na prespatie pre ľudí cestujúcich z jedného mesta do druhého. Kedysi sa brány mesta po večeroch zatvárali, a tak mali ľudia kde uložiť na noc svoje hlavy. Zmena mena z Huszár Majer na Krvavé Šenky sa uskutočnila vďaka udalostiam z roku 1848, keď sa na svojej ceste do Nitry ubytoval v miestnom šenku zámožný pán Dobrovodský z Dobrej Vody so svojou družinou. Ponúkli mu jedlo a víno a ubytovali ho v izbe na poschodí. Našťastie pre Dobrovodského, hluchonemá slúžka mu podala lístoček s varovaním, že víno je otrávené, a tak bol až do noci ostražitý a izbu zamkol. Uprostred noci sa mu zbojníci, ktorí miestny šenk vtedy obývali, začali sekerou dobýjať do izby. Našťastie tento hluk počula jeho
družina a svojho pána zachránili. Ráno objavili v šenku tri mŕtve telá mladých žien. Často sa povráva, že sa v tejto obci zabíjali mladé ženy, ktoré potom odovzdali Čachtickej pani Bátoriovej, prezývanej Bátorička. Dátumovo však táto legenda nemôže byť pravdivá, keďže Čachtická pani zomrela v roku 1614, čiže o 234 rokov skôr než sa táto udalosť odohrala.
Taxikári viezli duchov
Ku Krvavým Šenkom sa viaže viacero legiend a strašidelných príbehov. Medzi najznámejšie z nich patrí príbeh, ktorý sa medzi nitrianskymi taxikármi traduje už vyše desať rokov. Podľa legendy sa v minulosti v dedine manžel nahneval na svoju ženu za to, že ho údajne podviedla a za jej neveru sa ju rozhodol hodiť do studne. Jej krik údajne počuli vtedajší obyvatelia obce, ktorí sa snažili topiacu sa ženu vytiahnuť, čo sa im aj podarilo. Podľa príbehu však bola kvôli následkom pádu do studne taká opuchnutá, že sa svojmu manželovi už nepáčila, a ten ju znova hodil do studne. A tu prichádzajú na rad taxikári. V roku 2010 v jeden upršaný večer prechádzal jeden z nich dedinou, keď pri ceste zbadal stopujúcu ženu a rozhodol sa ju vziať do svojho auta. Snažil sa so ženou komunikovať a klásť jej otázky, tá mu však na nič neodpovedala a len ticho sedela. Keď sa taxikár po pár minútach pozrel do spätného zrkadla, už tam nikto nesedel, po žene ani stopy. Jediné, čo po nej údajne v aute zostalo, bola mokrá sedačka. Povráva sa, že to mohol byť duch ženy, ktorá dávno zomrela v miestnej studni.
Poklad rozdelený v Krvavých Šenkoch
Najväčšia banková lúpež v slovenskej histórii sa uskutočnila 7. novembra 1998. V nitrianskej VÚB banke, ktorá sa do dnešného dňa nachádza v centre mesta, sa vďaka premyslenému plánu v ten deň podarilo lupičom odniesť si poklad v hodnote 173 500 000 slovenských korún. Svedkom tohto všetkého… Krvavé Šenky. Bolo to práve tu, kde sa delil spomínaný lup. Svedčí o tom adresa dvoch z aktérov lúpeže- Gustáva Ikéra a policajta Igora Slobodu. Ich adresy? V Krvavých Šenkoch.
Krvavé šenky si svoje obete nevyberajú a ešte aj lupiči tu boli okradnutí. O lúpeži dostali echo aj najväčšie mená vtedajšieho bratislavského podsvetia, Peter Križanovič a Miroslav Sýkora. Evidentne sa odohrala medzi ich dvoma skupinami drvivá šarvátka, čomu nasvedčovala postrelená noha Petra Križanoviča. Tieto udalosti potvrdilo najmä dobrovoľné priznanie Gustáva Ikéra z roku 1999. Kde skončil poklad z nitrianskej VÚB sa do dnešného dňa nevie. Najpravdepodobnejšia možnosť je, že ho nikto nikdy nenašiel. Súd prípad definitívne uzavrel až v roku 2014.
Skladisko odpadu a neobvyklá strelnica
Napriek všetkým legendám a príbehom, ktoré sa ku Krvavým Šenkom viažu, cez dedinu prejdú denne tisícky áut. Frekventovaná cesta z Nitry do Hlohovca tak ako kedysi, aj dnes slúži ako najrýchlejšia a najlogickejšia trasa medzi týmito dvoma mestami. Jediné, čo si tu však väčšina prechádzajúcich všimne je, že cez obec môžete ísť sedemdesiatkou, pár domov vedľa cesty a chátrajúca autobusová zastávka, na ktorej dodnes pravidelne zastaví autobus. Človek by sa čudoval, prečo ešte stále stojí v takmer opustenej dedine medzimestská doprava, no napriek svojej povesti je obec v poslednom čase frekventovanejšia ako za posledné desaťročia. Okrem fanúšikov paranormálnych javov či jedincov túžiacich za dobrodružstvom, tu nájdeme veľmi kvalitnú kinostrelnicu – neobvyklý typ, kde namiesto terčov nájdete projektory, ktoré majú k dispozícii stovky interaktívnych filmov. Strelnica je naozaj jedna z mála svojho druhu na Slovensku. Dôvodom zvýšenej návštevnosti obce je však podlhovastá dlhá žltá budova na okraji Krvavých Šenkov. Na jej prízemí nájdeme obchod s poľovníckymi potrebami a na poschodí si na svoje prídu milovníci hazardu.
Mesto duchov s plnou herňou
V Krvavých šenkoch by ste dnes obyvateľov len ťažko hľadali, no v tunajšej novootvorenej herni to vôbec necítiť, skôr naopak. Vďaka iniciatíve Zastavme hazard v Nitre z krajského mesta hazardné hry takmer úplne zmizli. Od roku 2020 totiž mesto prestalo poskytovať nové
licencie. Namiesto herní vznikajú v priestoroch obchody či kaviarne. V celej Nitre zostáva už len jedna jediná, ale aj tej už v roku 2024 vyprší zmluva, a tak najstaršie mesto na Slovensku bude kompletne bez hazardu. Práve preto vznikla v Krvavých Šenkoch, ktoré sú vzdialené len päť kilometrov od Nitry, nová. Obrovská žltá budova s neprehliadnuteľným reklamným transparentom a schodmi na poschodie smerujúcimi ku vchodu. Plná je najmä počas večerov a o návštevníkov nemá núdzu. „V Nitre si už nezahrám, tak som začal chodiť sem,“ hovorí mladý muž, ktorého sme pri odchode z herne zastihli. Na otázku, či mu neprekáža chodiť hrávať do Krvavých Šenkov, odpovedal: „Najradšej by som sa Krvavým Šenkom vyhýbal, no chodím sem už vyše roka a nič strašidelné sa tu nestalo.“ Druhý postarší muž nám pri aute na rovnakú otázku odpovedal: „Sú to len hlúposti, keby tu naozaj strašilo, nepostavili by tu herňu.“
Nádej na budúcnosť
Krvavé šenky patria pod obec Lehota, kde – na rozdiel od najstrašidelnejšej obce na Slovensku, ľudia bývajú. Cesta z Lehoty do Krvavých Šenkov síce vedie, no je to iba lesná prť, kadiaľ by ste obyčajným autom len ťažko prešli. Do obce chodievajú ľudia len kvôli herni, obchodu a strelnici, ostatní sa jej vyhýnajú, práve pre jej strašidelnú povesť. Poslanec obecného zastupiteľstva Erik Mesároš sa vyjadril, že „Víziou obce je nielen vytvorenie lepšej infraštruktúry, ale aj pritiahnutie nových obyvateľov a investícií do tejto časti obce.“ Keď nerátame lesnú cestu medzi Lehotou a krvavými šenkami, obyvatelia musia do druhej časti autom prejsť trojnásobne dlhšiu cestu. Opýtali sme sa aj na to, čo si poslanec myslí o povesti Krvavých Šenkov. „Napriek existujúcim mýtom, chcem verejne vyhlásiť, že tieto príbehy sú nepravdivé a neopodstatnené.“ Odbúrať však takúto povesť nie je jednoduché. Bývalý starosta Lehoty Ondrej Práznovský tieto mýty podporoval a medializoval, zatiaľ čo súčasný starosta Radoslav Kriváček ich v médiách popiera.
Čo je na tom pravdy?
Vražda Dobrovodského, povesť taxikárov, deľba lupu z nitrianskej VÚB, huspenina z ľudského mäsa, vraždy, pôda s neobyčajnými vlastnosťami, duchovia, žiaden signál v dedine. Čo je vlastne pravda z týchto chýrov a povestí? Straší naozaj v Krvavých Šenkoch, alebo je to len nešťastná zhoda náhod a nafúknutých lokálnych príbehov a legiend? Zistiť, aká je pravda, sa snažil už nejeden reportér či dobrodruh. Pri návšteve tejto obce sme nezachytili žiadne nadprirodzeno, aj keď sme mali rešpekt pred povesťami, dedinka za bieleho dňa nevykazovala nič podozrivé. Tak prečo tu takmer nikto nebýva? Azda najpovolanejšieho človeka na zodpovedanie tejto otázky na sa nám podarilo nájsť práve v Krvavých Šenkoch. Bol ním posledný obyvateľ tejto časti, ktorý nám na otázku, či v Krvavých šenkoch naozaj straší, odpovedal „Ja tu žijem 150 rokov a žiadneho ducha som ešte nevidel.“
Autor: Patrik Varga
Autor foto: Jozef Hrebeňak
