Možno ste postrehli, že sa na sociálnych sieťach ako Tik-Tok alebo Instagram rozmohol pojem tzv. tretie miesta alebo third places. Nejde pritom o žiadny krátkodobý trend algoritmov. Prečo sú také dôležité nielen pre dospelých? Je inklúzia dostatočná prevencia proti radikalizmu? Stačí rozhovor na vyriešenie konfliktov medzi deťmi?
Fenomén tretích miest
Tento pojem prvýkrát pomenoval americký mestský sociológ Ray Oldenburg v knihe The Great Good Place z roku 1989. Podľa Oldenburgovej teórie si každý jedinec buduje život okolo troch miest. Prvé miesto označil ako domov a ľudí, s ktorými v ňom žijeme. Za druhé miesto považuje prácu, resp. školu. Pozornosť sa tu zameriava na výkon. Je veľmi pravdepodobné, že na druhých miestach strávime najväčšiu časť dňa. Tretie miesta definoval ako všeobecné označenie verejných miest, kde sa konajú neformálne, pravidelné a dobrovoľné stretnutia s osobami mimo okruhu domova a práce. Môžu to byť rôzne miesta, napríklad kaviarne, posilňovne, komunitné centrá, obchodné centrá alebo parky. Vedci ich rozlišujú na dve veľké skupiny: komerčné a občianske.
Ako vyplýva z názvu, komerčné miesta sa spájajú s vynaložením finančných nákladov. Môžu to byť spomínané kaviarne, obchodné domy či nákupné centrá. Občianske miesta sú oproti tomu dostupnejšie. Na týchto miestach stojí v popredí budovanie vzťahov a vznik nových komunít. Konkrétne to môžu byť rôzne občianske združenia, mestské knižnice alebo kostoly. Oldenburg ich považoval za kľúčové pre udržanie demokracie, občianskej angažovanosti a pocitu spolupatričnosti. Je dôležité podotknúť, že tretie miesta nevznikajú samé od seba, ale mali by byť súčasťou mestského plánovania.
Pandémia izolácie a krach komunít
V roku 2020 a nasledujúcom období sme si ako spoločnosť globálne prešli pandémiou Covid-19. Väčšina ľudí prišla fyzicky počas lockdown-u o druhé aj tretie miesta. Školáci zostali odkázaní na online výučbu, mnohí zamestnanci prešli na home office a pohyb na tretích miestach bol obmedzený. V podstate nám zostali len nevyhnutné služby a prechádzky prírodou.
Samozrejme, nemôžeme tvrdiť, že tretie miesta sa počas pandémie vytratili úplne. Keďže zhromažďovanie bolo v tom čase regulované, rôzne fóra sa v rámci možností presunuli do online priestoru.
Výskum z Illinoiskej univerzity poukázal na dosah transformácie tretích miest počas covidu na duševné zdravie mládeže od 18 – 34 rokov v USA. Zo štúdie vyplýva, že najmä ženy a rodovo nebinárne osoby sa na virtuálnych miestach cítia nevypočuté. Práve internetové neuspokojenie je podľa štúdie najsilnejším indikátorom úpadku duševného zdravia. Online stránky a fóra síce môžu slúžiť ako doplnok fyzických miest, avšak nedokážu ich plne nahradiť. Tento poznatok otvára problematiku dostupnosti občianskych miest a komunít.
Počet návštev tzv. komerčných tretích miest počas pandémie klesol oveľa rapídnejšie pri osobách s ekonomicky a sociálne slabším zázemím.
Dostupné pre všetky deti bez rozdielu
Koncept tretích miest poznáme aj na Slovensku. Patrí k nim projekt Trnavská klubovňa, ktorý v meste funguje už 3 roky. Ide o bezplatné miesta a komunitné priestory pre deti a mládež od 12 rokov, kde deti môžu zmysluplne tráviť svoj voľný čas. V prevádzke aktuálne fungujú 3 klubovne, plánuje sa otvorenie štvrtej.
Projekt nemôžeme považovať za úplne náhrady krúžkov ani družiny. Klubovne slúžia všetkým deťom, ktoré hľadajú komunitu. Je dokázané, že voľnočasové krúžky a aktivity pozitívne vplývajú na rozvoj dieťaťa, najmä kombinácia športových a umeleckých krúžkov. Tam dostáva dieťa najväčší priestor na rozvoj talentov a individuálny prístup. Nie každý rodič si to môže dovoliť. „Sú deti, ktoré prepadnú cez sito krúžkov a nemajú kam chodiť,“ tvrdí koordinátorka klubovne Linka Anička Valentová. „Buď zostanú doma alebo ich zachytí práve klubovňa ako v podstate lepšia možnosť v porovnaní s časom, ktorý by strávili doma, na sociálnych sieťach alebo izolovaní,“ dodala.
Linka je najväčšia klubovňa v Trnave. Denne ju navštívi 20-30 detí. Komunitný priestor na sídlisku Linčianska je veľmi špecifický rôznorodosťou svojich návštevníkov – stretávajú sa tu deti z rómskej komunity, LGBTI+ komunity, deti z rôznych sociálnych a ekonomických pomerov aj z rôznych vekových skupín. V klubovni sa nachádza vždy aspoň jeden koordinátor a traja vyškolení animátori pripravení v prípade potreby zasiahnuť, usmerniť deti a predísť tak konfliktom.
Niekedy sa stačí len porozprávať
Tohtoročná nemecká štúdia poukázala na súvislosti medzi sociálnym začlenením a krajne pravicovými hodnotami. Jeden z predskokanov extrémistických prejavov je práve vylúčenie zo sociálnej skupiny.
S prejavmi extrémizmu majú skúsenosti aj v trnavských klubovniach. Pracovníci ich svojím zásahom vždy aktívne riešia. Deti, ktoré sa takto prejavovali častokrát len opakovali to, čo už niekde videli alebo počuli. Zásadnú rolu zohrali práve sociálne siete.
Na Tik Toku v jednom čase trendovala nemecká nacistická pochodová pieseň Erika. Vyskytli sa aj moderné remixy, ktoré sa rýchlo rozšírili medzi mládež. „Deti, ktoré frčia na sociálnych sieťach tú pieseň zdieľajú ďalej len preto, že je to trendy – bez toho, aby podporovali danú ideológiu. Snažia sa byť cool,“ tvrdí koordinátor Thomas Štefák. „Deti si párkrát uvedomili aj samé, čo je správne, ale väčšinou práve vďaka zásahu pracovníka s mládežou,“ dodal.
Podobných prípadov nastalo niekoľko. Asi 19 roční chlapci si kreslili fixkou na rameno hákový kríž. Koordinátorka Anička riešila situáciu ústnou intervenciou. Ako prvé sa opýtala, či vôbec vedia, čo ten znak symbolizuje: „Najprv som začala s tým, že je to ilegálne a policajti ho môžu zatvoriť. Bol to slabý argument, lebo mi začal menovať kamarátov, ktorí ten znak nosia a nikto ich nezavrel.“ Anička preto hovorila s chlapcami o Hitlerových postojoch k menšinám, vrátane rómskej. „Keďže boli obaja chlapci Rómovia, zostali z toho prekvapení, zamrazení.“ Situácia sa napokon vyriešila tak, že obaja po pomocnom rozhovore pochopili skrytý význam symbolu a svojským humorom šírili toto povedomie ďalej medzi rovesníkov: „Prešlo to do toho, že si vlastne začali robiť srandu z Rómov, ktorí tento znak nosia a vôbec nevedia, čo to znamená.“
Preventívne záchytné body
Podľa japonskej štúdie vedci zistili, že deti, ktoré nenavštevujú žiadne komunitné miesta majú priemerne nižšie sebavedomie a zvýšené riziko spáchania samovraždy. Podľa výskumu sú tretie miesta a vzor, ku ktorému deti vzhliadajú dobrou prevenciou pred duševnými ťažkosťami. Slúžia podobné komunitné centrá ako dostatočná prevencia?
Klubovne poskytujú riešenie, najmä vďaka dobre vybudovaným vzťahom medzi animátormi a pravidelnými návštevníkmi. Keď príde dieťa a animátor si všimne, že je s ním niečo v neporiadku, chová sa odlišne, opýta sa, čo sa deje a ako sa cíti. Dieťa sa môže samé rozhodnúť, či sa zdôverí alebo nie. Dôležité je, že existuje tá možnosť. „Ak je to naozaj niečo ťažké, na čo pracovník s mládežou nemá kapacity alebo kvalifikáciu, tak odporučí dieťaťu kontaktovať IPčko. Môže poskytnúť kontakt na príslušné miesto, kde to vedia riešiť. Pretože deti väčšinou nemajú predstavu, kam a na koho sa môžu v podobných situáciách obrátiť,“ tvrdí Anička.
„Áno, vnímam, že je to dobrá prevencia, ale nemám pocit, že by stačilo len toto,“ tvrdí Thomas. „Mám pocit, že celkovo je v našej spoločnosti veľa situácií, kde inklúzia nestačí,“ dodal. Koordinátor tvrdí, že veľký dôraz by sme ako spoločnosť mali klásť na otvorenú diskusiu v spoločnosti, najmä v oblasti duševného zdravia.
