All Posts By

Tamara Peterková

Dobré recepty dnes nestačia

Prečo by sme kupovali polotovary, keď si jedlo môžeme rýchlo a ľahko pripraviť doma? Veronika Čopíková si v roku 2015 založila blog o jedle s príznačným názvom  Lenivá kuchárka. Odvtedy vyhrala cenu Bloger roka, začala vydávať vlastný časopis a vydala tiež kuchársku knihu. Jedlo je jej najväčšou vášňou.

Kedy ste sa naučili variť?

Asi v osemnástich, keď som sa po skončení strednej školy presťahovala do Bratislavy. Pochádzam z dedinky Belá nad Cirochou na východnom Slovensku, takže sťahovanie pre mňa znamenalo aj úplné odlúčenie od rodiny a nášho spoločného stravovania. Bola to výzva, pretože predtým som vedela akurát tak upiecť palacinky, či vyprážať rezne. Varila a piekla u nás moja mama, ktorá je výborná kuchárka, asi ako každá mama. Moje prvé pokusy som s ňou preto konzultovala cez telefón. Neskôr som začala skúšať aj recepty z kuchárskych kníh a internetu. Postupne som si uvedomila, že varenie je činnosť, ktorá mi prináša radosť. A neteším sa len z výsledku – chutného jedla, ale aj z jeho prípravy.

Takže ste vzťah k vareniu zdedili po mame. A čo ženy, ktoré pochádzajú z rodín, v ktorých sa nevarí… Dá sa vzťah k tejto činnosti podľa vás vybudovať?

Veľmi pravdepodobne áno. Priznám sa, že som varenie vždy považovala za samozrejmú aktivitu. Až neskôr som zistila, že niekto si k tejto činnosti nevie nájsť cestu. Vzťah k jedlu sa podľa mňa vybudovať dá, u každého však vhodný čas prichádza inokedy. Určite sú aj prípady, keď si človek k nemu nenájde cestu nikdy. Niekedy ale stačí jeden vydarený recept, ktorý človeka povzbudí v ďalšom experimentovaní, pochvala a poďakovanie, a potom to už ide samé. Začne ho to baviť.

Na blogu oslovujete aj ženy, ktoré vzťah k vareniu nemajú a jednoduchými receptami ich chcete odradiť povedzme od polotovarov. To je veľká výzva. Čo pri tvorení receptov musíte zohľadniť?

Beriem do úvahy najmä  dva aspekty – jednoduchosť a rýchlosť. Tie sa odrážajú nielen v počte a kvalite ingrediencií, ale aj v ich príprave. A potom aj v spätnej väzbe od fanúšikov blogu. Často hovoria, že moje recepty sú presne to, čo hľadali a konečne našli.

V inom rozhovore ste spomenuli, že inšpiráciou na nové recepty je vám aj priateľova babička. Uprednostňujete teda skôr klasické recepty a kombinácie?

Povedala by som, že mávam svoje obdobia. Niekedy sa mi začne cnieť po klasických receptoch. Alebo sa vrátim z nedeľňajšieho obeda u priateľovej babičky očarená z toho, ako tradične stále varí a pečie. S chuťou posunúť jej neskutočne chutné výtvory ďalej, ju potom poprosím o jej recepty. Najčastejšie mi ich vysvetľuje telefonicky, aj s celým výkladom podstatných krokov. Ale mne to väčšinou nedá a pretvorím ich do zdravšej verzie. Ak bola v polievke zápražka, vynechám ju a zahustím zemiakmi či strukovinou. Pri pečení skombinujem klasickú múku s celozrnnou a množstvo cukru znížim o polovicu. Ale veľmi rada tvorím zo sezónnych surovín. Nemám stanovený nejaký plán, čo by malo pribudnúť na blogu. Väčšina receptov vzniká z večerného pobláznenia na Instagrame či Pintereste. Skúšam to, čo ma zaujme.

Quiche.

V roku 2017 ste vyhrali cenu bloger roka v kategórii gastronómia. Čo okrem dobrých receptov robí podľa vás blog o jedle dobrým?

Myslím si, že je to kombinácia viacerých vecí – dobré recepty v súčasnosti žiaľ nestačia. Chuť variť či piecť podľa receptov blogera musí byť podporená aj vizuálne, fotografiami. Práve tie v človeku vyvolajú túžbu ísť si nakúpiť potrebné ingrediencie a pustiť sa do prípravy. Recepty musia byť napísané zrozumiteľne a jednoducho. Fotky by mali jedlo zachytávať v jeho plnej kráse. Autor by mal byť na blogu so sledovateľmi v kontakte – odpovedať na komentáre, otázky aj e-maily. Blog nie je len miestom, na ktorom bloger uverejňuje svoju tvorbu. Mal by sa snažiť vytvoriť komunitu, v ktorej sa každý čitateľ bude cítiť začlenený.

Už ste spomenuli kvalitné suroviny. Čo si pri nákupe všímate? Prezradíte stratégiu ako nakupovať?

Pozorne si všímam zloženie surovín a ich pôvod. Uprednostňujem slovenské výrobky od malovýrobcov a sezónne ovocie a zeleninu od drobných pestovateľov. Rovnako aj strukoviny, obilniny a múky z bezobalových obchodov. Vajcia kupujem z voľného chovu a snažím sa kupovať aj kvalitné mäso a ryby. Do koláčov používam horkú čokoládu a obyčajné maslo.

Zázvorové sušienky.

A čo teda kupovať neodporúčate?

Začala by som priemyselnými sladkosťami. Jednoduchý recept na odradenie od ich kúpy je prečítať si ich zloženie. Dlhý zoznam začínajúci pšeničnou múkou, glukózovo-fruktózovým sirupom a palmovým tukom či slnečnicovým olejom. To väčšinou zaberie.

Ako nakupujete teraz, v čase koronakrízy?

Teraz to nie je vôbec jednoduché. Miesta, kam som chodievala nakupovať, sú zatvorené. Väčšina z nich ale spustila možnosť online objednávky a donášky domov. Tú využívam. Varím zo zásob a jedenkrát týždenne vybehnem do obchodu nakúpiť, čo nám chýba.

Pocítili ste nedostatok niektorých potravín, o ktorom sa teraz veľa hovorí?

Poznám ho len zo sociálnych sietí. Mám zásobu múk. Vždy si rada kúpim na skúšku nejakú novú značku, alebo mi nejaká zostane z receptov, ktoré som robila na zakázku. A pokiaľ ide o kvasnice, mám doma pár balíčkov sušeného droždia, takže, ak chcem upiecť niečo kysnuté, využívam v čase koronakrízy tie. Prázdne poličky v regáloch sú najmä v poobedňajších či večerných hodinách, preto chodíme nakupovať skoro ráno, ešte pred vyhradenými hodinami pre seniorov. Vtedy je tovar čerstvo vyložený a nemám pocit, že by som niečo nevedela nájsť. Ale pobehovaniu po obchodoch sa skôr vyhýbam. Vždy sa snažím uvariť niečo chutné zo surovín, ktoré máme doma.

Ako sa stravujete, keď nemáte možnosť si sama navariť?

To závisí od situácie. Ak sme s priateľom niekde na cestách, rada chodím do reštaurácií, ktoré mi niekto odporučil, prípadne som na ne našla dobrú recenziu. Ale keď napríklad cestujem domov, väčšinou to skončí tak, že sa zastavíme ešte v obchode a doma varím ja, pretože chcem dať mojim rodičom ochutnať niečo iné než to, na čo sú zvyknutí.

Chutí rodičom, čo im navaríte?

Nie vždy bývajú moje snahy ocenené. Otec jedlo pochváli, ale zároveň dodá, že mu v tom chýba mäso. Mamina povie, že ona väčšinu použitých surovín nejedáva, alebo ich skombinuje tak, že sa chytám za hlavu. Napríklad ku krémovému hubovému rizotu si dá ako prílohu kompót… Ale niektoré z mojich receptov sa u nich doma udomácnili a pripravujú ich pravidelne.

Takže sa nevyhýbate ani reštauráciám?

Nie, s priateľom radi objavujeme nové miesta. Aj keď sa musím priznať, že som dosť kritická a všímam si každý detail. Preto mi mnohé ospevované miesta nie sú po chuti. Naopak do tých, ktoré si obľúbim, sa vraciame pravidelne. Najradšej mám tie, kde sa primerane snúbi cena s kvalitou a miesto má svoju atmosféru.

Okrem písania blogu vydávate aj časopis BREZZA, ktorý ale nie je len o varení. Čo všetko v ňom nájdeme?

Je to minimalistický magazín z dielne slovenských blogerov. Neobsahuje klasickú reklamu, má unikátny obsah a fotografie. Okrem receptov v ňom čitatelia nájdu aj cestovateľské tipy, rozhovory so zaujímavými osobnosťami, jogu v súlade s anatómiou ľudského tela, inšpirácie na bývanie, DIY návody a predstavenie značiek, ktorých filozofia nám je veľmi blízka.

Kto okrem vás časopis tvorí?

Grafiku a dizajn časopisu robí môj priateľ Peťo. Obsahovo bohatšie články píše moja sestra Monika, recepty Ivka z blogu Dottka.sk a jogu pokrýva moja kamarátka a kolegyňa Peťa z officeyoga.sk. Okrem toho prizývame na spoluprácu rôznych iných šikovných kreatívnych ľudí, ktorí sa menia podľa témy konkrétneho čísla.

V súčasnosti sa veľa hovorí o kríze printov. Prečo blogeri potrebovali aj časopis?

Myslím si, že sme sa skrátka potrebovali sebarealizovať. Magazín sme nevytvárali s cieľom zarábať na ňom. Chceli sme len vytvoriť niečo, čo by sme my sami radi čítali počas letných večerov na deke, či pri pití pečeného čaju a blikotajúceho plameňa sviečky. Chceli sme spájať témy, ľudí, krásne fotky. A vidieť to všetko pokope na kvalitnom dizajnérskom papieri, ktorý si môžeme odložiť na pamiatku. A ktorý môže vyčariť úsmev na tvári tým, ktorí nás podporili jeho kúpou. Magazín je dostupný aj v elektronickej verzii a väčšina čísel sa dá stiahnuť zadarmo.

Okrem časopisu ste pred rokom vydali kuchársku knihu. Prečo ste sa rozhodli to urobiť bez vydavateľstva. Aké to bolo?

Kuchárska kniha Lenivá kuchárka vyšla v septembri minulého roka. Oslovili nás aj z vydavateľstva. No podmienky, ktoré majú vydavateľstvá nastavené, nás odradili, keďže vytvoriť knihu predstavuje nielen časovo, ale aj finančne náročný proces. Po tom všetkom som si nevedela predstaviť, že by som z každej predanej knihy dostala desiatky centov. Zasahovanie do obsahu, dizajnu a obálky knihy boli ďalšími odradzujúcimi skutočnosťami. Preto sme si povedali, že celú cestu absolvujeme sami.

Kto vám pomohol?

Na tlač knihy sme použili vlastné úspory, skúsenosti z tvorby magazínu a zvyšok sme sa snažili naučiť v procese. Nebolo to ľahké, miestami sme boli obaja v koncoch, ale spoločne sa nám každý problém podarilo prekonať. Pri tvorbe knihy nám veľakrát pomohla Peťa z blogu redvelvetcooking.com, ktorá nám spravila aj ilustrácie na mieru podľa našich fotografií.

Vaše recepty sú na blogu dostupné bezplatne. Prečo by si teda ľudia mali kúpiť kuchársku knihu?

Nie všetky recepty sú dostupné na blogu, niekoľko receptov je iba v knihe a na blogu ich ľudia nenájdu. Okrem toho sú pri receptoch v knihe pridané aj tipy, čím nahradiť jednotlivé ingrediencie, aby bol recept bez laktózy, bez lepku, alebo oboje. Zo šesťdesiatich receptov, ktoré sú v knihe, je pri štyridsiatich štyroch aj verzia bez lepku a pri tridsiatich dvoch verzia bez laktózy. V knihe sú navyše krásne fotografie a ilustrácie. Je v nej to najlepšie, čo mám v mojej zásobe receptov – rozdelené do ôsmich kategórií. A väčšina z nich je overená tou najlepšou spätnou väzbou od fanúšikov, mojej rodiny či kolegov v práci, keďže som pri fotení a vylepšovaní receptov do posledného detailu nosila koláče do práce každý pondelok. A v neposlednom rade, je to možnosť pre ľudí, ako ma podporiť a umožniť mi vytvárať nové recepty na blog, z ktorého môžu čerpať inšpiráciu.

Prečo ste sa rozhodli pridať do knihy aj verzie pre ľudí s intoleranciu?

Chcela som, aby bola kniha vhodná takmer pre všetkých. Brala som do úvahy aj to, že človek, ktorý si moju kuchársku knihu kupuje, nemusí mať žiadnu alergiu či potravinovú intoleranciu, jeho kamarátka či niekto blízky však áno. A ak sa niekedy spolu stretnú pri rodinnom stole či kávičke, môžu im svoj obľúbený recept z mojej knihy predostrieť vo verzii, ktorú si budú môcť dopriať.

Upravovali ste ich teda až pri tvorbe knihy?

Do bezlaktózových verzií som recepty upravovala už predtým, pre moju kamarátku a kolegyňu Peťu, ktorá má intoleranciu laktózy. Bola mojou ochutnávačkou a poradkyňou. Rôzne recepty bez lepku a laktózy som však na blog vytvárala už dávnejšie, v rámci spoluprác a žiadostí niekoľkých desiatok sledovateľov, ktorí potrebovali poradiť, ako piecť a variť bez lepku či laktózy. Takže som sa do toho s nadšením pustila, lebo verím, že si v týchto prípadoch dokážu ľudia skvele napiecť či navariť aj doma. Takže nemusia byť odkázaní na kúpu rôznych polotovarov, v ktorých nie je práve lákavé a zdravé zloženie. Na základe spätných väzieb mám pocit, že sa mi to celkom darí a ľudia sú spokojní.

Text: Tamara Peterková
Foto: Veronika Čopíková