Rovnaké zvieratá, iné životné príbehy
Evan to nemal vždy ľahké. Našli ho ako malého, so zlomenou panvou a zlomeninou labky. Jeho život sa ale po adopcii obrátil naruby. Teraz je pánom domu a stal sa z neho labužník. Miluje koláče a nepohrdne ani cestovinami či akýmkoľvek jedlom, ktoré nepatrí jemu. Nie je to obyčajný sivo-biely kocúr, ale hotová osobnosť. Napriek zlým skúsenostiam s ľuďmi je nekonfliktný a vo svorke šiestich mačiek má dominantné postavenie. Evan je mačka domáca a je dôkazom toho, že tieto zvieratá sú v našich končinách premnožené. Keď nie sú vykastrované, kotia sa dvakrát ročne a nie každý ich doma chce. Potom ostávajú na ulici, kde sú odsúdené na boj o život. Takto mohol skončiť aj bielo-sivý „alfasamec“ Evan.
Zachránená svorka
„Našla som ho za zlého počasia cestou do práce. Nemohla som ho nechať vonku zraneného,“ hovorí Silvia Hošoffová, ktorá v bratislavskom byte žije so šestnástimi mačkami a troma psami. Vytvorila si zverinec, ako mu sama hovorí. Dnes má kocúr Evan osem rokov a nevie si predstaviť, že by ho nechala na ulici. „S veterinárkou sme sa o neho postarali a keď bol zdravý, dala som na internet inzerát, že mu hľadám adoptívnu rodinu. Keď mi zazvonil telefón s otázkou, či ešte kocúra mám, povedala som, že už je umiestnený. Musela som klamať, nedokázala som ho dať preč. Veľmi som si ho obľúbila,“ opísala. Ako sa hovorí, keď si raz človek niečo zamiluje, nikdy nemá dosť. Silvia preto začala hľadať pre Evana kamaráta.
Hopinka je druhou mačkou tejto svorky. Našla sa v motore auta, kde sa zakliesnila pod klinový remeň. Ten ju doslova oskalpoval. Strhol jej kožu na chrbte a vytrhol krčný sval. Veterinárka jej kvôli vážnym zraneniam musela amputovať ucho. Napriek tomu je Hopinka stále dobre naladená a veľmi rada sa túli.
Bobčo je kocúrik, ktorého život nebol ľahký. Vyrastal a mal sa dobre u starej panej, ktorá zomrela. Jej rodina sa o zdedený dom postarala rada. O kocúra? Ani náhodou! Bobča vyhodili na ulicu, kde ho vzápätí dostrieľali brokmi. Zachránilo ho občianske združenie, ktoré mu zabezpečilo adopciu v rakúskom Grazi. Kocúr u nových majiteľov nebol ani jeden deň a už im vadil. Silvia sa s jeho umiestnením nevedela stotožniť, sadla do auta a išla ho zachrániť.
Veľmi silný príbeh zažila aj Billy Jean. Tá dostala svoje meno preto, lebo bola ju našli v areáli obchodného reťazca Billa. Po zrážke s kamiónom mala zlomenú panvu a taktiež veľmi vážnu frakciu nohy. V bolestiach ležala tri dni, kým sa podarilo ju zachrániť. Veterinári jej museli labku amputovať. S touto stratou sa vyrovnala a je veľmi hravá a v kolektíve obľúbená.
„Niektorým mačkám vymyslím meno podľa toho, kde sa našli, alebo podľa toho, akú majú povahu. Na pumpe Shell niekto vyhodil dlhosrstého čierneho kocúra, tak som ho pomenovala Shell. Je to ale blázon, tak po domácky ho volám Pipi. Mám ešte jedného čierneho. Toho preto volám Cigáň, alebo Metalista, lebo veľa mňaučí,“ hovorí Silvia Hošoffová. „Niektoré nájdem, iné sa ku mne dostanú cez známych. Nedávno som prichýlila päť, ktorých majiteľ podľahol gamblerstvu. Prišiel o všetko a musel sa presťahovať do ubytovne. Chcel ich nechať v klietkach v pivnici. Keď som to počula, povedala som, že žiadne také. Hneď som si ich vzala,“ prezradila.
Pri venčení psov Silvii medzi nich skočila odvážna sivá mačka Olívia. Aj ona sa stala súčasťou svorky bytu vo Vrakuni. „Na ulici by dlho neprežila, skočila mi rovno medzi mojich troch psov. Tí sú na mačky zvyknutí, ale keby to urobila niekomu inému, bolo by po nej,“ vraví Silvia.
„Zviera v jednom z najhorších stavov, ktoré som videla, bol kocúr Sancho. Niekoľko dní doslova zomieral pri ceste. Nejaký okoloidúci ho odfotil a zverejnil fotku na sociálnej sieti. Tak sme ho išli hľadať. Potom sme ho s veterinárkou dali dokopy. Teraz je adoptovaný v úžasnej rodine v Prahe, ktorá už odo mňa mala predtým jedného kocúra. Ten zomrel ako šestnásťročný na choré obličky“ opisuje Silvia.
Kastrovať alebo nie?
Po Silviinej záchrane ide každá mačka na veterinu, kde ju ošetria, zaočkujú a aj vykastrujú. Silvia si ich vezme k sebe domov a umiestni ich oddelene do karanténnej klietky v samostatnej izbe. Tam musia ostať minimálne dva týždne. Ak sa neprejaví žiadne ochorenie, môžu byť zaradené do kolektívu.
Každý má na sterilizovanie mačiek iný názor. Niektorí tvrdia, že žiaden človek nemôže mačke odoprieť sexuálny život a potomstvo. Záchrancovia vrátane útulkov sú tvrdo za. „Kastrácia je veľmi dôležitá. Mačky nie sú ľudia, keď ich ako polročné vysterilizujete, nevedia, že ste ich o niečo pripravili. Sú premnožené a vyhladované na uliciach. Ľudia, ktorí ich chovajú v bytoch, by s nevykastrovanou mačkou nevydržali. Keď majú ruju, sú agresívne, nevrlé. Kocúri si značkujú miesta, mačky škriabu a môžu aj zaútočiť. Pri každej príležitosti sa snažia o útek. Po vykastrovaní sa mačka stane prítulnejšia a hormóny spojené s párením odídu,“ povedal veterinár Vladimír Pagáč z kliniky Bully Pet.
Nie je to lacné
„Začínala som s potkanmi. Mala som doma sto hlodavcov v jedenástich klietkach. Preto som rozbehla adopcie. Niektorým som našla rodinu, iní u mňa ostali až do konca. Potom som sa rozhodla, že začnem pomáhať mačkám. Každý má rád psy a chce im pomôcť. K mačkám ale ľudia nemajú taký dobrý vzťah,“ opísala svoj začiatok Silvia Hošoffová. Na to, aby zvládla všetky výdavky spojené so starostlivosťou o devätnásť zvierat v štvorizbovom byte, má tri práce. Robí pre reality, šije a stará sa ľuďom na dovolenkách o mačky. Najdrahšie položky tvorí krmivo a podstielka do toaliet. Tej minie každý deň až päť kilogramov. Mesačné náklady sú asi päťsto eur. Ďalšiu časť výdavkov tvoria peniaze za veterinárnu starostlivosť. Silvia preto v spolupráci s občianskymi združeniami organizuje na sociálnych sieťach aukcie. Kto dá viac, ten berie. Výťažok z nich ide na pomoc zvieratám. Peňazí pri nich nie je nikdy dosť. Vo svojom voľnom čase pomáha s hľadaním stratených zvierat, zachraňuje zranené nevinné stvorenia. Pod svoje krídla si do dočasnej opatery vzala aj holuby, ktoré sa zakliesnili v odkvapovej rúre, či zraneného ježka.
Byt s desiatimi záchodmi
Dva mačacie záchody v jednej izbe, tri v druhej a štyri v ďalšej. V kúpeľni je ale len jeden. Silviin. Mačacie toalety nie sú ako tie ľudské, nedajú sa spláchnuť a treba ich čistiť. Jeden by zvládol každý, ale deväť?! „Keď ráno vstanem, idem rýchlo vyvenčiť psov. Keď sa vrátim z prechádzky, vymením všetkým vodu v miskách a púšťam sa do čistenia. Potom sa dám do práce. Každý deň mám nabitý. Chodím často do obchodu, aby mali mačky čerstvé surové mäso. Večer opäť vyvenčím psov, nakŕmim všetky mačičky a opäť vyčistím každý záchod,“ opisuje svoj denný režim Silvia.
Vtipní spoločníci
Každá mačka je iná. Na rozdiel od psov majú veľmi špecifickú povahu. Sú to vznešené , hravé, arogantné, flegmatické, pažravé, večne unavené a láskyplné zvieratá. Silvia má s nimi mnoho zážitkov. „Každý deň ma niečím prekvapia. Stále vymýšľajú. Z neporiadku si ťažkú hlavu nerobím, som zvyknutá. Skôr sa stále smejem, keď niečo vyvedú,“ hovorí.
Kocúr Evan je známy svojou pažravosťou a dobrým srdcom. V obľube má predovšetkým koláče, ale nepohrdne ani dobrými cestovinami. Skrátka, je zaťažený na ľudské jedlo. „Raz som si na večeru urobila chlieb vo vajíčku. Nechala som ho v kuchyni a musela som na chvíľu odbehnúť dole pred bytovku. Vrátila som sa asi o päť minút. Evanko sedel na kuchynskej linke, tanier bol prázdny, olizoval sa až za ušami. Okrem toho sa podelil a hádzal kúsky aj psom. Ušetrila som veľa času, keď som sa vrátila, časť zverinca už bola najedená,“ spomína Silvia s úsmevom.
Trojfarebná mačka Mimi je charakteristická tým, že si stále nájde vtipné miesto na spánok. Býva to zväčša rôzna časť Silviinho tela alebo – práčka. Na rozdiel od Evana nie je až taká labužníčka. Ak do misky dostane surové mäso, vie presne, čo s ním. Zahrá si futbal! Okrem toho má na starosti celú kúpeľňu. Voda z práčky totiž odteká do vane. Tento prúd veľmi rada kontroluje.
Milovník umývania je aj kocúr Cigáň. Nie, že by rád čistil seba. On je totiž výhradne iba pozorovateľ. „Keď sa sprchujem, vyskočí na pračku a pozerá sa na mňa. Ako správny chlap, očumuje,“ prezradila Silvia.
Majiteľa by porazilo…
Silvia so svojimi devätnástimi zvieratami býva vo štvorizbovom byte v bratislavskej časti Vrakuňa. Je to prenájom, kde žije už pätnásť rokov. S majiteľom má za tie roky už takmer priateľský vzťah. Napriek tomu o zverinci v byte ani len netuší. „Majiteľ nevie, koľko nás tu je. Vie iba o psoch. S tým bol v pohode. Susedia sa nikdy nesťažovali a máme tu dobré vzťahy. Keby sa dozvedel, že nás v jeho byte žije dvadsať, neviem, asi by ho porazilo,“ prezradila Silvia Hošoffová.
Dvadsať ich dokopy ešte nebolo. Silviinu stálu svorku okrem troch psov tvorí ešte šesť mačiek- Evan, Cigáň-Metalista, Hopinka, Bobčo, Mima a Mičiket. Títo majú prístup do kuchyne, spálne, kúpeľne a chodby. Ostatných desať mačiek je rozdelených do dvoch izieb, kde čakajú na svoju adoptívnu rodinu. Vybrať tých správnych majiteľov nie je ľahké. Ak pôjde do zlej rodiny, môže ju to trvalo poznačiť. „Je to boj na dlhé trate. Veľa ľudí ich nechce. Novými rodičmi si chcem byť vždy úplne istá. Hocikomu mačku nedám,“ dodala.