PROTI NEROVNOSTI BOJUJú FILMOM

Žijeme v spoločnosti, v ktorej je sexizmus a zobrazovanie násilia na ženách vo verejnom priestore tichým tolerovaným štandardom. Tvrdí to Ľubica Rozborová z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nelichotivú situáciu sa snaží zvrátiť kampaňou proti sexuálnemu násiliu, s ktorou neobišla ani Katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Asistoval jej filmový kritik Peter Konečný. 

Cieľom kampane „Pretože hovorím nie“, je zvýšiť povedomie o sexuálnom násilí medzi mladými ľuďmi. Má tiež ambíciu zmeniť celospoločenské vnímanie tohto fenoménu. Forma prednášky bola pre budúcich novinárov lákavá. Tabuizovanú problematiku totiž hostia ilustrovali vhodným výberom sexistických a násilníckych filmových scén a reklám, z ktorých sa mnohé svojou surovosťou navždy zapísali do dejín kinematografie. 

Násilie fascinuje ľudí odnepamäti. Neobchádza ani sociálne siete, kde v posledných rokoch nadobudlo obludné rozmery. „Najviac vyhľadávanými videami na internete sú tie, ktoré zachytávajú smrť,“ potvrdil Peter Konečný. Spoločnosť stále bojuje s výraznou nadvládou rodových stereotypov. Tie určujú, akými spôsobmi by sa mali žena a muž správať. Aj vďaka tomuto problému už desaťročia vznikajú sexistické reklamy či násilné a sexistické filmové scény. Na vrchole pyramídy násilia je vražda ženy. 

Okolnosti, ktorými možno ospravedlniť akékoľvek sexuálne násilie, neexistujú. To, že pri ňom nebola použitá hrubá sila ešte neznamená, že sa môže tolerovať. Má totiž rôzne formy. Hostia študentov na záver vyzvali, aby nezatvárali pred týmto problémom oči. Týka sa každého z nás. „Nikto si z nás si nikdy nezaslúži násilie,“ dodala na záver Ľubica Rozborová. 

Text a foto: Veronika Romanová