(Ne)veľký význam Svetového dňa televízie pre diktátorov vo svete

V niektorých kalendároch je pri včerajšom dátume zaznačený aj Svetový deň televízie. Podľa portálu kalendar.aktuality.sk sme si ho začali 21. novembra pripomínať od roku 1996, na počesť prvého Svetového televízneho fóra pri OSN, ktoré sa uskutočnilo práve v tento deň. Sviatok by mal podporovať výmenu televíznych programov zameraných na propagáciu mieru, bezpečnosti či ekonomického rozvoja. Taktiež aj dosiahnuť zvyšovanie množstva kultúrnych programov. Celkovo by teda vysielanie malo byť pestré, a tak najmä – slobodné.

Od vzniku tohto audiovizuálneho média ubehlo niekoľko rokov poznamenaných mnohými pokusmi o jeho využitie na iný účel, ako ten, ktorý obhajuje sviatok Svetového dňa televízie. Jedným z výraznejších príkladov zneužitia televízie ako nástroja propagandy sú činnosti amerických televíznych novín počas studenej vojny. Už v prvých televíznych správach o studenej vojne je badateľný vplyv štátu – správy boli často vopred predpísané a niekedy tiež produkované priamo ministerstvom obrany. 

Aj v Rusku formoval štát verejnú mienku vo vlastný prospech. Všetkým médiám sa v obidvoch krajinách podarilo získať verejnú podporu pre kroky vlády proti nepriateľovi v zahraničí. Bez médií, a najmä televízie, by sa silné myšlienkové presvedčenie spoločnosti nikdy nestalo realitou. Dodnes zostáva jednou z najmocnejších foriem ovplyvňovania mienky, pretože ju väčšina sledovateľov považuje za zdroj s najvyššou mierou dôveryhodnosti.

V súčasnosti však obrovskú rolu zohráva aj internet, kde môžeme nájsť mnohé zákutia a vyjadrenia podkopávajúce spoľahlivosť informácií v televíziách. Na jednej strane musím uznať, že internetový priestor pôsobí ako upozornenie v prípadoch, keď program prekračuje isté hranice. Na strane druhej však vytvára pocit neistoty a nedôvery ľudí vo verejné inštitúcie. Na Slovensku sú príkladom zneužitia moci formovania mienky reportáže z rómskych osád, ktoré často poukazujú na odlišnosť rómskych komunít a vytvárajú predstavy, že je prijatie majoritou nemožné. Slovensko však nie je jediná krajina, kde sa v médiách vyskytujú aj takéto programy. Mohli by sme povedať, že ani nepatrí do skupiny tých štátov,ktoré priamo spravujú a zneužívajú médiá.

V rebríčku slobody tlače iniciatívy RSF (Reportéri bez hraníc) z roku 2021 sa na poslednom mieste nachádza Eritrea. V Eritrei ľudia môžu sledovať len jednu televíznu stanicu, ktorá je plne kontrolovaná vládou a vlastnenie iným subjektom alebo osobou je zakázané. Diktátorský režim nenecháva žiaden priestor na slobodné šírenie spravodajstva. 

Eritrejský prezident Issayas Afeworki povedal: „Tí, ktorí si myslia, že v tejto krajine nastane demokracia, si môžu túto myšlienku zobrať do iného sveta.“

Jeho postoj je tvrdý a sám sa dopustil mnohých zločinov proti ľudskosti. No v tejto krajine nejde len o zneužívanie médií na presadzovanie moci štátu – diktátora, ale predovšetkým o nemilosrdnú cenzúru obrovských dopadov.

Predposledné miesto v rebríčku patrí od začiatku roku 2021 Severnej Kórei. Vysiela v nej síce viac televíznych staníc ako v Eritrei – štyri, no všetky aj tak kontroluje štát. Každé médium môže čerpať výlučne z databáz Kórejskej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá poskytuje aj zahraničné spravodajstvo, no stále vo veľmi obmedzenom množstve. Médiá sú takisto veľmi mocným nástrojom v rukách diktátora Kim Čong-una, ktorý vyzdvihuje Severnú Kóreu nad všetky ostatné štáty a formuje toto silné presvedčenie v ľuďoch.

Môžeme byť preto vďační aspoň za slobodu, ktorá nám je dopriata. Je len na nás, ako s ňou budeme naďalej zaobchádzať a čo spravíme pre to, aby sa televízia, či celkovo médiá, úplne oslobodili od nežiaducich vplyvov, a tým každý rok zachovali pravú tvár Svetového dňa televízie.

Alžbeta Vojtušová

Foto: autorka