Pohľad spoza stroja na kávu

V spoločnosti sa dlhodobo používa výraz „Bratislavská kaviareň“. Takmer čokoľvek, čo ste počuli, je pravda. Kaviarne  v hlavnom meste sú plné napriek tomu, že každý týždeň otvoria minimálne tri nové. 

Nie, toto naozaj nie je vtip. Sama v jednej pracujem. 

Vysedávať s ovocným doubleshotíkom s ovseným mliečkom sa pre niektorých stalo rutinou a ja som ako pako, pre tringelty, začala používať všetky zdrobneniny sveta. Niekedy mám pocit, že s každým škaredým srdcom nakresleným na Caffe latte mi odíde jedna mozgová bunka. 

O hipsteroch ste asi tiež veľa počuli, aj to je všetko pravda. Naozaj chodia trikrát denne do tej istej kaviarne rozprávať s ďalšími hipsterskými kamošmi o filozofii, živote, novom albume kapiel ako FVLCRVM alebo Krstní otcovia, o ktorých ste v živote nepočuli, alebo o cenách lístkov na Pohodu. Konverzácie zväčša trvajú hodiny a oni pijú jednu kávu ako najpomalšie to ide, aby sa necítili zle, že si už nič iné neobjednajú. Niekedy dovlečú svojich psov alebo deti, len pre estetické fotky na sociálnej sieti a nalievajú ich napenením bezlaktózovým mliekom. Tento kolobeh tým pádom nikdy neskončí, lebo ďalšie generácie si na tento spôsob života ľahko zvykajú. Musím však dodať, že milujem psov a mávam s nimi oveľa záživnejšie konverzácie než s ich páničkami. 

Občas však prinesú aj svojich nehipsterských rodičov alebo kamarátov a vtedy začína pravé ródeo. Boh ich ochraňuj, ak si vypýtajú „pressko s mliekom“, alebo ešte lepšie – zalievanú kávu. Tieto slová rozvrátili viac hipsterských rodín ako „Nevedel som, že primátor Bratislavy je členom skupiny Para.“ Áno, ja ich síce budem silno odsudzovať tiež, ale spravím im ju, lebo opäť – chcem tringelty, a som prozákaznícka, či čo to. Niektoré slovenské mikrocelebrity, a dokonca ani politici nevedia, čo znamená slovo tringelt. Nehovorím, že ich je každý povinný dávať, nakoľko náš život od nich nezávisí ako napríklad v USA. Ale keď viem, že niekto má veľa peňazí a nenechá ani cent, to by rovno mohol prejsť cez dvere so slovami: „Pozor, idiot ide.“ 

Na ich obranu, baristov a baristky som si ani ja na tak nevážila, kým som sa ňou sama nestala. Ono sa to zdá naozaj ako ľahká robota, ale nie je. Občas ste psychológom, občas kutilom, občas plačete v chladničke a občas sa snažíte nalievať mlieko do kanvičky bez toho, aby ste otvorili tetrapak. Keď som zistila, aké je ťažké nakresliť pekné srdce alebo tulipán na kávu, úsmev ma prešiel. Spomenula som si na všetky tie obrázky, čo som za život mala na káve, a ako som to vždy brala ako samozrejmosť. Nie je to samozrejmosť, keď som za strojom ja. Také abstraktné a minimalistické umenie ste ešte nevideli. Ale raz sa to vydraží, verím tomu. 

Rada si kopnem do kávových snobov (nie doslova, to by ma mohli zažalovať). Avšak, môj priateľ ma občas uzemní, keď mi povie, že ja sa jednou z nich stávam. Áno, je pravda, že všetky životné problémy hádžem na konkrétnu značku kávy značku, ako Matovič na Sulíka. No, ja som si za tých pár mesiacov tak zvykla na výberovú kávu, že ma strasie, len keď prejdem okolo stánkov s americkou kávou. Priznávam, že je to so mnou neznesiteľné, keď sa vo vyše 40. stupňoch Celzia musíte trepať cez celé Benátky do jedinej kaviarne, ktorú som uznala za vhodnú podľa jednej múdrej stránky o výberovej káve. Tiež je vtipné, keď zistím, že mi ju pred nosom zatvorili pre siestu. Láska však občas bolí. Občas má aj chuť prepraženého espressa a zvuk môjho nadávania na talianske zvyky. 

 Časom v tom kávovom svete nájdete balans. Týka sa to práce, kde vám známa herečka nadáva, že vám prechladnú kríže, lebo máte na sebe krátke tričko. Zároveň tam sú nechutní starí biznismeni, ktorí vám z rovnakého dôvodu nechajú vyšší tringelt. Rovnako to je aj mimo nej, keď sa musíte popasovať s realitou a občas si u babky na dedine vypiť zalievanú nesku s tromi lyžicami cukru. Aby ste si príliš nezvykli na luxus a zostali nohami na zemi. 

Niektorí nikdy nepochopia, čo za ich mandľovo-kokosovým „flet vajtíkom“ stojí. Nevedia to, kým sa za stroj nepostavia sami a nepopália sa na tryske najmenej stokrát.

 A ja?

 Ja som presne jedna z nich. 

Autorka: Nikola Liptaiová

Foto: UNSPLASH