Eunika Laščáková

V spoločnosti prevláda mýtus, že každá žena je prirodzene stvorená pre materstvo. Ak sa stane matkou, očakávania spoločnosti sú naplnené. Pokiaľ toto „poslanie“ odmieta, považuje sa to za neprirodzené a okolie ju zavrhne. Priemerný vek, dokedy by mala porodiť prvé dieťa, je tridsať rokov. Je vítané, ak si partneri rozumne vyberajú správnu chvíľu na počatie bábätka. Ale existuje vôbec vhodná situácia? Najprv študujeme, to je príliš skoro. Potom nastúpime do práce, v ktorej – ak sa chceme vyvíjať, nemôžeme hneď odísť na materskú dovolenku. Predtým, ako príde dieťa, treba zabezpečiť celej rodine bývanie a auto. Stále sa nájde niečo, prečo nie je vhodný čas na potomka.

Čo ak to bábätko príde nečakane už na strednej škole? Život žene postaví do cesty pozitívny tehotenský test a naskytnú sa dve možnosti, ktoré jej zmenia celý život. Interrupcia alebo matka na plný úväzok. Slovenská poslankyňa Anna Záborská, bojuje za zakázanie interrupcií, ale kto sa o tie všetky deti postará? Naša krajina už teraz nevie slobodným matkám zabezpečiť takú finančnú podporu, akú v skutočnosti potrebujú.

V roku 2002, keď sa Janke narodila dcéra, mala len devätnásť rokov a s financiami sa tiež musela „hrať“ ako sa dalo. „Štát mi nepomáhal nijako. Ten rodičovský príspevok bol mizerný, z toho som nedokázala zaplatiť ani za byt. So všetkým nám pomáhala moja mamina, platila nám nájom, stravu a tiež nejaké oblečenie. Keď mala moja dcéra dva a pol roka, musela som ísť prvýkrát do zahraničia za prácou. Otec prispieval až do strednej školy na svoje dieťa tridsať eur,“ hovorí Janka.

Za tých dvadsať rokov sa zmenilo len veľmi málo. „Nemám pocit, že by štát chcel podporovať ženy s deťmi. Mesačne mi na dieťa prispieva 305 eur, čo je smiešna suma, keď si zoberiem do úvahy, aké náklady na život mám. Ak by mi nepomáhali rodičia a otec dieťaťa by neodišiel pracovať do zahraničia, nemali by sme na bývanie ani stravu,“ povedala dvadsaťročná čerstvá matka Linda Szőkeová.

Ak takéto mamičky chcú napríklad študovať a zabezpečiť si do budúcna lepšie pracovné príležitosti, denná forma štúdia nepripadá do úvahy. Môžu teda začať študovať externe, čo ale stojí okolo 500 eur za semester. Z čoho to tá slobodná matka má zaplatiť? To už štát ani nikoho iného nezaujíma.

Autorka: Eunika Laščáková

Všetci poznáme prvý apríl pod názvom „Deň bláznov“. Je to jediný deň, keď si bez trestu môžeme urobiť priateľský žart zo svojich blízkych. A kto by to nevyužil? Štátnym sviatkom síce nie je, ale oslavuje sa po celom svete. V tento deň sa slávi aj možno menej známy sviatok, ale pre mnohých veľmi významný, je to medzinárodný deň vtáctva.

Žarty majú tiež svoju históriu

Skutočný pôvod „prvého apríla“ je stále neznámy, ale existuje množstvo teórií, ktoré zachytávajú minulosť tohto sviatku. Jednou z nich je, že korene „Dňa bláznov“ siahajú až do starej Indie, kde sa od konca marca do 1. apríla konali slávnosti s názvom Holi. Ľudia nosili na tomto hinduistickom jarnom festivale rôzne masky a ich úlohou bolo plniť nezmyselné rozkazy, napríklad obrátiť tok rieky. Mali tiež zabudnúť na chyby z minulosti hádzaním farebného prášku a oblievaním sa vodou.

Podobná slávnosť sa konala aj v starom Ríme. V 16. storočí sa v mnohých krajinách začínal rok práve 1. apríla. Až v roku 1564 francúzsky kráľ Karol IX. stanovil, že začiatkom bude 1. január. Keďže bolo pre ľudí zvykom obdarovať na nový rok svojich najbližších, zmenou dátumu sa táto tradícia nezmenila, ale skôr premenila na symboliku a vtip. Úlohou daru bolo odvtedy rozveseliť príjemcu. Rok 1631 priniesol túto tradíciu medzi Američanov. Pre Slovensko bolo prelomové 20. storočie a postupom času sa bláznovstvá tohto dňa rozšírili do všetkých štátov.

Obvyklý žart vo Francúzsku zahŕňa pripnutie papierovej rybky na chrbát priateľa. Brazília oslavuje 1. apríl ako Dia da Mentira alebo „Deň lži“, v ktorom sa ľudia snažia oklamať svojich blízkych. Samozrejme, vždy s komediálnym efektom.

Významný mesiac vtáctva

Tento deň nepatrí len „bláznom“, ale aj operencom. V týchto 24 hodinách vrcholí ich migrácia. Zároveň sa začína obdobie, keď na naše územie priletí veľké množstvo sťahovavých vtákov a na niekoľko mesiacov s nami zdieľajú životné prostredie.

,,Už od roku 1900 je na našom území tradíciou vítanie jari prostredníctvom osláv príletu sťahovavých vtákov. Túto tradíciu založil Oto Herman,“ pre Enviroportal informuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.

Pôvod vtákov zaraďujeme do konca druhohôr, keď sa vyvinuli z plazov. Svedčia o tom rôzne znaky, napríklad ich zaradenie medzi stavovce a hladká koža. Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná. Takmer rovnaký je i spôsob ich rozmnožovania a vývinu zárodku.

Fakty zo života vtákov

V roku 2017 bola nameraná najdlhšia trasa, ktorú prekonal európsky vtáčí druh počas migrácie, konkrétne sokol červenonohý. Pomocou vysielačky bola zistená a potvrdená vzdialenosť 33-tisíc kilometrov.

Najstarším jedincom vtáčieho druhu, žijúcim vo voľnej prírode na našom území, o ktorom vieme, je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov. Bežné rozmedzie veku, ktorého sa dožívajú je 15 až 30 rokov.

V prípade niektorých druhov je vyvinutý takzvaný kainizmus. Samica orla skalného alebo krikľavého väčšinou znesie dve vajcia. S časovým posunom sa vyliahnu za dva až tri dni dve malé orlíčatá, staršie mláďa takto získava výhodu. Voči slabšiemu súrodencovi je agresívne, útočí na neho a nepustí ho k potrave, až kým mladšie mláďa nezahynie. Kainizmus môžeme nepriamo pozorovať aj u iných druhoch operencov.

Práve sliepky tvoria najpočetnejší vtáčí druh. Sliepka je najbližší žijúci príbuzný povestného Tyrannosaura Rexa. Filozofi po celom svete sa zamýšľajú nad otázkou, či bolo skôr vajce alebo sliepka? Správna odpoveď je podľa všetkého vajce, pretože vajcia znášali plazy, z ktorých sa vplyvom evolúcie zrodila sliepka.