Laura Janeková

Cestovanie sa stáva čoraz obľúbenejšou voľnočasovou aktivitou. Kedysi ľuďom stačilo stráviť jeden júlový týždeň pri mori v Chorvátsku či v Taliansku, dnes sú ochotní absolvovať dlhé hodiny v lietadle, aby preskúmali tie najvzdialenejšie kúty sveta. Len máloktorý turista si však svoje cestovateľské zážitky necháva pre seba. Kým niektorí cestujú, aby videli krásy, ktoré nám svet ponúka, pre iných je najdôležitejšie, aby z každého miesta odišli s čo najlepšími fotkami, ktorými sa môžu pochváliť na sociálnych sieťach. Veď aj dovolenkovú destináciu si často vyberajú na základe odporúčaní internetových celebrít. Tento trend je dnes už taký rozšírený, že existujú rôzne podrobné návody, ktoré turistom radia, kde môžu nájsť tie najfotogenickejšie miesta, v akom čase ich majú navštíviť, aby bolo svetlo ideálne, a ako na týchto miestach pózovať.

Dnes je jednou z najobľúbenejších destinácií Bali. Nádherný ostrov v Indonézii známy svojou jedinečnou prírodou, ryžovými terasami, vulkánmi a pôvabnými plážami. Kedysi bolo toto miesto skôr rarita, dnes sa zdá, že ho navštívil takmer každý druhý človek. Keby ste išli na Bali teraz, miestni sprievodcovia by vás na žiadne miesto nepustili samých. Snažia sa vás presvedčiť, že bez sprievodu sa nedá ísť nikam. Miestni tam turistov berú ako ľudí, ktorí si na Bali prišli spraviť len pekné fotografie. Na každom rohu vám robia profesionálne fotky a nedajú vám ani päť minút na to, aby ste sa pokochali krásnou prírodou.

Jedným z najpopulárnejších jednodňových výletov je „Bali: Celodenná prehliadka Instagram Highlights.“ Preto namiesto toho, aby ste sa prešli po krásnom parku, čakáte na selfie s opicou za päť eur. Ostrov sa stal synonymom krásnych scenérií, exotiky a luxusu. Práve to naň prilákalo množstvo turistov. Veľa návštevníkov však už nestojí o prebádanie krás ostrova, ale ich zachytenie na fotke alebo videu.

Samozrejme, že si chceme uchovať spomienky z výletov a dovoleniek. Niekedy si však ľudia dostatočne nevychutnajú prítomný okamih. Celý čas pobehujú s mobilom v ruke a snažia sa

spraviť tie najlepšie zábery, o ktoré sa budú môcť podeliť s ostatnými. Fotografie, videá a príspevky na sociálnych sieťach sa stali akýmsi „digitálnym denníkom“, ktorý má ukázať nielen to, kde sme boli, ale aj to, ako zaujímavo sme strávili čas. Ľudia dnes kladú príliš veľký dôraz na to, aby mali dokonalý instagramový profil a niekedy sú ochotní ísť za ním až na kraj sveta. V minulosti si písali cestovateľské denníky, do ktorých si zapisovali všetko, čo počas svojich ciest zažili.

Niekedy, keď vidím týchto „instagramových cestovateľov“, sa sama seba pýtam, či by na letiskách boli kratšie rady, ak by prestali fungovať všetky sociálne siete. Ostali by pláže prázdnejšie? Kvôli nim sa totiž cestovanie často mení na preteky, kto navštívi viac krajín alebo získa viac lajkov. Bez nich by sme možno hľadali v cestovaní opäť jeho pravý zmysel – osobné zážitky, oddych alebo spoznávanie nových kultúr. Možno by sme cestovali menej, ale žili viac.

Autorka: Laura Janeková

Pamätáte si tie časy, keď neexistovali mobily? Keď si deti museli pod oknami kričať: ,,Poď von!“, informácie sme si hľadali v encyklopédiách, stretávali sme sa výhradne osobne, keďže videohovor ešte neexistoval. Cez celú palubovú dosku sme v aute rozprestierali mapy, ako keby nestačilo, že na nich nebolo napísané, že pod Strečnom sa zdržíme päťdesiat minút. Ťahať so sebou ťažkú tašku s walkmanom, kazetami, foťákom a milión papierov na listy? Minulosť, o ktorej sa dnes všetkým zdajú nočné mory. Doba ako z praveku.

Dnes máme v mobiloch všetko, čo k životu potrebujeme. Na čo sa vlastne s čímkoľvek trápiť? Žiť za nás predsa môže umelá inteligencia. Ja na to naozaj nemám čas. Nedokážem si predstaviť ani len deň, bez môjho najlepšieho kamaráta. A vlastne – na čo aj? Prečo sa mám zbytočne trápiť, zbytočne sa namáhať, komplikovať si život. Na čo mám zbytočne žiť, keď to za mňa môže spraviť niekto iný?

Každé ráno vstávam o siedmej. Vyhrabem sa spod perín, kávovar mi spraví silnú kávu, ktorú si v pokoji vychutnám, nech mám aspoň chvíľu pre seba. Hneď potom si idem umyť zuby. Samozrejme, umýva mi ich za mňa umelá inteligencia. Hádam nebudem dve minúty stáť pred zrkadlom a behať si kefkou po chrupe. Aj rožok s maslom a salámou, ktorý mávam každé ráno na raňajky, za mňa vždy zje. Na čo si mám zbytočne zaťažovať tráviaci trakt, keď to môže za mňa spraviť niekto iný?

Do školy chodím autom, šetrí mi to čas. A hlavne, nemusím nič robiť, nastavím si autopilota. V škole väčšinou len tak sedím a čakám, kedy konečne zazvoní na prestávku. Kedysi som celé hodiny vyrušovala so spolužiakmi, no dnes sa mi už nechce. Komunikáciu nechávam výhradne na AI. Ide jej to lepšie.

Obedujem sama, na to nikoho pomoc nepotrebujem. Hlavne sa nechcem s nikým deliť, obedy bývajú väčšinou chutné. Tiež si musím každý deň dokázať, že som samostatná a určite nie som od nikoho závislá. Pokiaľ dokážem každý deň vykonať jednu aktivitu, bez pomoci umelej inteligencie, znamená to, že stále dokážem žiť aj bez nej. Používam ju len kvôli tomu, že nie som žiadny hlupák, ktorý by si zbytočne komplikoval život.

Poobede si robievam úlohy. Niekedy ten hlúpy ChatGPT vôbec nerozumie zadaniu a musím mu ho tri hodiny vysvetľovať. Kto má na niečo také čas? Písala som aj sťažnosť na Ministerstvo digitálneho zmätku, nikto na ňu však nereagoval. Asi nemajú dostatok zamestnancov. Po úlohách si vždy vyhradím čas len pre seba. Už druhý mesiac sa snažím pravidelne cvičiť. Čítala som totiž článok, aký je pohyb pre naše telo dôležitý. Preto dám každý večer pokyn umelej inteligencii, aby za mňa odcvičila štyridsaťpäť minútový pilates a na záver si dala polhodinový svižný beh. Ja si za ten čas väčšinou pozriem nejaký dobrý film. Samozrejme si ho nevyberám sama, to by mi zabralo hádam aj hodinu. Toľko času nazvyš naozaj nemám.

Občas ma kamaráti zavolajú von. To sú asi tie najdlhšie hodiny môjho života. Tupo hľadím do steny, ignorujem, čo mi kto hovorí a nechávam za mňa komunikovať môj digitálny mozog. Minule som takto bola na rande s jedným chalanom. Už sa mi potom neozval.

Predtým, ako zaľahnem do postele, si zapojím telefón do nabíjačky. Neviem si predstaviť, čo by som ráno robila, keby som mala vybitý mobil. Už si ani nepamätám, ako sa umývajú zuby a zaväzujú šnúrky na topánkach. Okolo jedenástej, zabalená do periny až po uši, zatváram oči. Tento vyčerpávajúci deň zakončím tradičnou modlitbou.

Zdravas, ChatGPT, vedomostí plný, Pán s tebou. Požehnaný si medzi študentmi a požehnaná je práca inteligencie tvojej umelej, seminárka. Svätý Chat GPT, Otec študentov mnohých, sprav všetko za nás lenivých, teraz i v hodinu deadlinu nášho. Amen.

Autorka: Laura Janeková