Laura Janeková

Počas prvého májového víkendu sa na Tyršovom nábreží aj tento rok konal Bratislavský majáles. Na 16. ročníku otvoreného mestského festivalu, ktorý symbolicky otvára letnú kultúrnu sezónu, si návštevníci mohli užiť hviezdy slovenskej hudobnej scény. Podujatie na petržalskom brehu Dunaja prilákalo stovky ľudí rôznych vekových kategórií.
Hlavným bodom programu boli hudobné koncerty. Na pódiu sa predstavili známe mená ako Billy Barman, Hex, Jana Kirschner či Slobodná Európa. Napriek dažďu, ktorý na chvíľu prerušil sobotňajší program, návštevníci o nič neprišli a koncerty sa len posunuli o tridsať minút.

Okrem koncertov si organizátori festivalu pripravili aj pestrý sprievodný program. Najmenší účastníci si mohli pozrieť rôzne divadelné predstavenia, zatiaľ čo Zóna Európa ponúkla diskusie na témy Ako ďalej Európa?, AI a naša budúcnosť, Európa 80 rokov po druhej svetovej vojne, ale aj Ako nestratiť humor v ťažkých časoch.
Nechýbala ani Veselá kvízová show Kvíz Ďalej!, ktorá otestovala vedomosti návštevníkov. Movie session s Petrom Konečným, bola venovaná najlepším európskym filmom od roku 2000, ktoré zmenili umelecký svet.
O gastronomický zážitok sa postarala Street food zóna, kde si návštevníci mohli vychutnať langoše, halušky, šúľance či medovníky.

Organizátori festivalu, samozrejme, mysleli aj na životné prostredie. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia boli stanice na triedenie odpadu a zálohované vratné poháre.
Tak ako každý rok, aj tentoraz bol Bratislavský majáles plný dobrej energie, príjemnej atmosféry a skvelých ľudí, ktorí si prišli spoločne užiť zábavu a kultúru. Festival bol výborne zorganizovaný a ja sa už teraz teším na ďalší ročník.

Autorka textu a fotografie: Laura Janeková

Blíži sa zima a s ňou prichádza aj trend ľadových medveďov. Zatiaľ čo kedysi sme sa na otužilcov, ktorí sa v januári s čiapkou na hlave kúpu v jazere, pozerali ako na čudákov, dnes táto aktivita nadobúda stále väčšiu a väčšiu popularitu. Otužovanie je aktivita, pri ktorej dobrovoľne a krátkodobo vystavujeme telo chladu. Cieľom je zvýšiť toleranciu organizmu voči zime.

Žijeme v časoch, keď väčšina z nás kladie väčší dôraz na svoje zdravie. Posilňovne sú preplnené, na prechádzkach neustále stretávame bežcov, populárnou sa stala zdravá strava, vegánstvo a, samozrejme, aj otužovanie.

Stále sa nájdu ľudia, ktorí si myslia, že po piatich minútach v studenej vode skončia na týždeň pripútaní v posteli so soplíkom. Pokiaľ však človek dlhodobo a pravidelne otužuje, má to pozitívny vplyv na jeho zdravie.

Táto aktivita posilňuje náš imunitný systém. Jednoducho povedané, zvyšuje sa hladina bielych krviniek v krvi a vďaka tomu je telo schopné rýchlejšie vyvolať imunitnú odpoveď a bojovať s ochorením. Ak si však chorý, neznamená to, že sa máš okúpať vo vani s ľadovou vodou a budeš fit. Práve naopak, v takomto prípade radšej otužovanie na nejaký čas vynechaj, ľahni si do postele a pi teplý čaj.

Okrem imunity pozitívne vplýva aj na cievy a to tým, že zlepšuje krvný obeh. A prečo to tak je? Keď sme v studenej vode, nášmu telu je samozrejme zima. Aby sa udržala vnútorná teplota orgánov, telo začne rýchlejšie pumpovať krv a cievy sú tak lepšie prekrvené. Tým sa znižuje riziko infarktu a vzniku kardiovaskulárnych chorôb.

Otužovanie praktizuje aj množstvo športovcov ako regeneráciu po výkone. Studená voda znižuje zápalové procesy a podporuje rýchlejšie hojenie svalových mikrotrhlín, ktoré vznikajú pri cvičení. Pri pravidelnej terapii studenou vodou sú športovci schopní podávať lepšie výkony a zlepšuje sa funkcia svalov. Zníženie zápalových faktorov okrem regenerácie svalov zlepšuje aj prejavy reumy.

Studená voda pozitívne vplýva aj na našu pokožku. Podporuje prekrvenie pleti a otváranie pórov. Pleť je tak čistejšia a jemnejšia.

Okrem fyzického zdravia má otužovanie pozitívny vplyv aj na to psychické. Zvyšuje sa pri ňom hladina adrenalínu a endorfínov, vďaka čomu sa otužilec cíti šťastnejšie. Okrem toho sa naopak znižuje hladina stresových hormónov, to prináša väčšiu mentálnu pohodu a pokoj.

Takže, ak chceš byť zdravý ako ryba, nasaď si na hlavu čiapku s brmbolcom a šup do studenej vody. Ale nie, robím si vtipy. Na začiatok vyskúšaj postupne znižovať teplotu vody v sprche, v krátkych intervaloch striedaj teplú a studenú vodu a najmä, počúvaj svoje telo. Neprekračuj svoje limity, prvoradá je bezpečnosť. Pred otužovaním je dobré si na pár minút zacvičiť, aby si zahrial svoje telo a vyhol sa podchladeniu. A nezabúdaj, dôležitá je pravidelnosť. Ak chceš dosiahnuť pozitívne zmeny, nestačí ti jedna studená sprcha.

Autorka: Laura Janeková

Foto: Peter Kubínyi

Cestovanie sa stáva čoraz obľúbenejšou voľnočasovou aktivitou. Kedysi ľuďom stačilo stráviť jeden júlový týždeň pri mori v Chorvátsku či v Taliansku, dnes sú ochotní absolvovať dlhé hodiny v lietadle, aby preskúmali tie najvzdialenejšie kúty sveta. Len máloktorý turista si však svoje cestovateľské zážitky necháva pre seba. Kým niektorí cestujú, aby videli krásy, ktoré nám svet ponúka, pre iných je najdôležitejšie, aby z každého miesta odišli s čo najlepšími fotkami, ktorými sa môžu pochváliť na sociálnych sieťach. Veď aj dovolenkovú destináciu si často vyberajú na základe odporúčaní internetových celebrít. Tento trend je dnes už taký rozšírený, že existujú rôzne podrobné návody, ktoré turistom radia, kde môžu nájsť tie najfotogenickejšie miesta, v akom čase ich majú navštíviť, aby bolo svetlo ideálne, a ako na týchto miestach pózovať.

Dnes je jednou z najobľúbenejších destinácií Bali. Nádherný ostrov v Indonézii známy svojou jedinečnou prírodou, ryžovými terasami, vulkánmi a pôvabnými plážami. Kedysi bolo toto miesto skôr rarita, dnes sa zdá, že ho navštívil takmer každý druhý človek. Keby ste išli na Bali teraz, miestni sprievodcovia by vás na žiadne miesto nepustili samých. Snažia sa vás presvedčiť, že bez sprievodu sa nedá ísť nikam. Miestni tam turistov berú ako ľudí, ktorí si na Bali prišli spraviť len pekné fotografie. Na každom rohu vám robia profesionálne fotky a nedajú vám ani päť minút na to, aby ste sa pokochali krásnou prírodou.

Jedným z najpopulárnejších jednodňových výletov je „Bali: Celodenná prehliadka Instagram Highlights.“ Preto namiesto toho, aby ste sa prešli po krásnom parku, čakáte na selfie s opicou za päť eur. Ostrov sa stal synonymom krásnych scenérií, exotiky a luxusu. Práve to naň prilákalo množstvo turistov. Veľa návštevníkov však už nestojí o prebádanie krás ostrova, ale ich zachytenie na fotke alebo videu.

Samozrejme, že si chceme uchovať spomienky z výletov a dovoleniek. Niekedy si však ľudia dostatočne nevychutnajú prítomný okamih. Celý čas pobehujú s mobilom v ruke a snažia sa

spraviť tie najlepšie zábery, o ktoré sa budú môcť podeliť s ostatnými. Fotografie, videá a príspevky na sociálnych sieťach sa stali akýmsi „digitálnym denníkom“, ktorý má ukázať nielen to, kde sme boli, ale aj to, ako zaujímavo sme strávili čas. Ľudia dnes kladú príliš veľký dôraz na to, aby mali dokonalý instagramový profil a niekedy sú ochotní ísť za ním až na kraj sveta. V minulosti si písali cestovateľské denníky, do ktorých si zapisovali všetko, čo počas svojich ciest zažili.

Niekedy, keď vidím týchto „instagramových cestovateľov“, sa sama seba pýtam, či by na letiskách boli kratšie rady, ak by prestali fungovať všetky sociálne siete. Ostali by pláže prázdnejšie? Kvôli nim sa totiž cestovanie často mení na preteky, kto navštívi viac krajín alebo získa viac lajkov. Bez nich by sme možno hľadali v cestovaní opäť jeho pravý zmysel – osobné zážitky, oddych alebo spoznávanie nových kultúr. Možno by sme cestovali menej, ale žili viac.

Autorka: Laura Janeková

Pamätáte si tie časy, keď neexistovali mobily? Keď si deti museli pod oknami kričať: ,,Poď von!“, informácie sme si hľadali v encyklopédiách, stretávali sme sa výhradne osobne, keďže videohovor ešte neexistoval. Cez celú palubovú dosku sme v aute rozprestierali mapy, ako keby nestačilo, že na nich nebolo napísané, že pod Strečnom sa zdržíme päťdesiat minút. Ťahať so sebou ťažkú tašku s walkmanom, kazetami, foťákom a milión papierov na listy? Minulosť, o ktorej sa dnes všetkým zdajú nočné mory. Doba ako z praveku.

Dnes máme v mobiloch všetko, čo k životu potrebujeme. Na čo sa vlastne s čímkoľvek trápiť? Žiť za nás predsa môže umelá inteligencia. Ja na to naozaj nemám čas. Nedokážem si predstaviť ani len deň, bez môjho najlepšieho kamaráta. A vlastne – na čo aj? Prečo sa mám zbytočne trápiť, zbytočne sa namáhať, komplikovať si život. Na čo mám zbytočne žiť, keď to za mňa môže spraviť niekto iný?

Každé ráno vstávam o siedmej. Vyhrabem sa spod perín, kávovar mi spraví silnú kávu, ktorú si v pokoji vychutnám, nech mám aspoň chvíľu pre seba. Hneď potom si idem umyť zuby. Samozrejme, umýva mi ich za mňa umelá inteligencia. Hádam nebudem dve minúty stáť pred zrkadlom a behať si kefkou po chrupe. Aj rožok s maslom a salámou, ktorý mávam každé ráno na raňajky, za mňa vždy zje. Na čo si mám zbytočne zaťažovať tráviaci trakt, keď to môže za mňa spraviť niekto iný?

Do školy chodím autom, šetrí mi to čas. A hlavne, nemusím nič robiť, nastavím si autopilota. V škole väčšinou len tak sedím a čakám, kedy konečne zazvoní na prestávku. Kedysi som celé hodiny vyrušovala so spolužiakmi, no dnes sa mi už nechce. Komunikáciu nechávam výhradne na AI. Ide jej to lepšie.

Obedujem sama, na to nikoho pomoc nepotrebujem. Hlavne sa nechcem s nikým deliť, obedy bývajú väčšinou chutné. Tiež si musím každý deň dokázať, že som samostatná a určite nie som od nikoho závislá. Pokiaľ dokážem každý deň vykonať jednu aktivitu, bez pomoci umelej inteligencie, znamená to, že stále dokážem žiť aj bez nej. Používam ju len kvôli tomu, že nie som žiadny hlupák, ktorý by si zbytočne komplikoval život.

Poobede si robievam úlohy. Niekedy ten hlúpy ChatGPT vôbec nerozumie zadaniu a musím mu ho tri hodiny vysvetľovať. Kto má na niečo také čas? Písala som aj sťažnosť na Ministerstvo digitálneho zmätku, nikto na ňu však nereagoval. Asi nemajú dostatok zamestnancov. Po úlohách si vždy vyhradím čas len pre seba. Už druhý mesiac sa snažím pravidelne cvičiť. Čítala som totiž článok, aký je pohyb pre naše telo dôležitý. Preto dám každý večer pokyn umelej inteligencii, aby za mňa odcvičila štyridsaťpäť minútový pilates a na záver si dala polhodinový svižný beh. Ja si za ten čas väčšinou pozriem nejaký dobrý film. Samozrejme si ho nevyberám sama, to by mi zabralo hádam aj hodinu. Toľko času nazvyš naozaj nemám.

Občas ma kamaráti zavolajú von. To sú asi tie najdlhšie hodiny môjho života. Tupo hľadím do steny, ignorujem, čo mi kto hovorí a nechávam za mňa komunikovať môj digitálny mozog. Minule som takto bola na rande s jedným chalanom. Už sa mi potom neozval.

Predtým, ako zaľahnem do postele, si zapojím telefón do nabíjačky. Neviem si predstaviť, čo by som ráno robila, keby som mala vybitý mobil. Už si ani nepamätám, ako sa umývajú zuby a zaväzujú šnúrky na topánkach. Okolo jedenástej, zabalená do periny až po uši, zatváram oči. Tento vyčerpávajúci deň zakončím tradičnou modlitbou.

Zdravas, ChatGPT, vedomostí plný, Pán s tebou. Požehnaný si medzi študentmi a požehnaná je práca inteligencie tvojej umelej, seminárka. Svätý Chat GPT, Otec študentov mnohých, sprav všetko za nás lenivých, teraz i v hodinu deadlinu nášho. Amen.

Autorka: Laura Janeková