All Posts By

Martina Komorná

Oplatí sa vystúpiť z bubliny – ako na sebarozvoj aj počas štúdia

Posted on 3. mája 2023
Bežný deň dobrovoľníkov v ubytovni v Gabčíkove

Ako študentka žurnalistiky sa stretávam s mnohými ľuďmi s podobnými záujmami a názormi. Každý žije v istej bubline ľudí, ktorú je ale občas dobré opustiť. Pred vyše pol rokom som sa rozhodla skúsiť pomôcť zaujímavému projektu vytvorenému z iniciatívny saleziánov na Trnávke, na pomoc ukrajinským rodinám v Gabčíkove  a dalo mi to veľa. Okrem dobrého pocitu, skúseností či iného pohľadu na mnoho vecí, najmä možnosť stretávať ľudí.

V projektoch, akým je aj tento, sa nájde naozaj ktokoľvek. Prvou skupinou sú študenti. Študenti stredných škôl, ktorý poobede namiesto scrollovania sociálnych sietí či hrania videohier vidia väčší zmysel v pomoci niekomu, kto takéto možnosti nemá. Vysokoškoláci, od študentov a študentiek humanitných odborov, ktorí o tom počuli v škole a venujú sa témam, akou je pomoc cielená Ukrajine, až po aplikovaných informatikov, ktorí chcú aj to málo voľného času využiť zmysluplnejšie ako návštevou študentského baru Kotolňa. S týmito ľuďmi je práca a komunikácia veľmi jednoduchá. Máme spoločné témy a zanietenie pre takúto aktivitu. Druhú skupinu však tvoria dospelí pracujúci ľudia. IT technik, ktorý sa po práci namiesto pohára vínka a televízneho seriálu ide vyblázniť s deťmi alebo sa dovzdelávať o psychologickom prístupe k ľudom v krízovej situácii. Pracujúci, ktorý pomedzi nočné zmeny každý druhý týždeň príde pomôcť. Je fascinujúce a najmä obohacujúce rozprávať sa s týmito ľuďmi. Poslednou skupinou, ktorú stretávame, sú deti a ich rodičia, ktorí museli utiecť pred vojnou. Práve tí sú najďalej od mojej bubliny.  Zo začiatku opatrní, neskôr už lámavou angličtinou komunikujúci a zapájajúci sa do dobrovoľného programu, ktorí im pripravujeme. 

Každý z ľudí, čo stretávam, mi dal niečo iné. Je len na nás opustiť naše sociálne bubliny a pozrieť sa na veci z iného uhľa. Či už v zaujímavom pracovnom kolektíve, dobrovoľnej činnosti alebo náhodným rozhovorom. Stačí sa nebáť. 

Autorka: Martina Komorná
Foto: autorka, Bežný deň dobrovoľníkov v ubytovni v Gabčíkove 

Predvolebný bizár

Posted on 27. apríla 2023

Predčasné voľby sa blížia a my môžeme sledovať tradičné predvolebné praktiky, nápadité kampane i novovzniknuté politické strany. Už o päť mesiacov sa budeme musieť rozhodnúť, komu zveríme dôveru, aby nás zastupoval v nasledujúcom období. Azda absurdnejšie ako sledovať preferencie obľúbených politických strán sú ale pokusy o zaujatie tých menej známych.

Príkladom môže byť  strana Front- občianska strana práce, ktorá musela vzniknúť aby „mohla raziť cestu revolučného myslenia a komplexných zmien na Slovensku“ ako uvádzajú na svojej stránke. Klasicky bojujú najmä proti diktátu a útlaku zo strany Európskej únie a NATO. Hnutie- stabilita, ktorá už vo svojom názve používa oxymoron a ktorej predseda bol právoplatne odsúdený z daňových podvodov, taktiež pýta podpisy od stratených voličov túžiacich po zmene. Zmenu od človeka, ktorý zasvätil svoj život zberu lykožrútov možno dostanú, no asi nie takú, ako by chceli. Strany ako Slovenské hnutie obrody zasa stavajú na istotu a kampaň zakladajú na urážkach na osobu prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, či ministra obrany Jaroslava Naďa.

Najabsurdnejšou, ale aj najviac odrážajúcou situáciu u nás, je ale strana Nevakcinovaní. So snahou udržať si zdravý úsudok a nepodľahnúť nátlaku zakladajú stranu pre celú dezinfoscénu Slovenska. Nachádzajú vlastné odpovede, keďže im nestačia tie, čo sú im prezentované ako napríklad „lži o klimatických zmenách“ a podobne.

Ľudia z konšpiračných končín Slovenska teda majú naozaj z čoho vyberať, no kde končí humor prichádza aj uvedomenie, že sme si vytvorili prostredie, v ktorom strany ako sú tieto môžu vznikať a majú istú formu popularity. My v tomto štáte ale budeme musieť žiť a pracovať, nenechajme sa preto ničím ovplyvniť, myslime kriticky, vzdelávajme sa a zvoľme si stranu, ktorá chce naozaj posunúť Slovensko lepším smerom.

autorka: Martina Komorná

Tancom k sebe

Posted on 6. apríla 2023

Balet SND predstavil tanečný projekt s názvom „Balet & SĽUK/ Tancom k sebe“ ako ojedinelé oživujúce spojenie dvoch zdanlivo veľmi rozličných žánrov, akými sú akademický a ľudový tanec. Žánre znázornili dva najväčšie bratislavské profesionálne tanečné súbory Balet Slovenského národného divadla a Slovenský ľudový umelecký kolektív SĽUK  v zaujímavom prelínanom prevedení.  

Predstavenie otvorilo baletné číslo zo známeho baletu Labutie jazero sprevádzané hudbou orchestra Opery Slovenského národného divadla. Pokračovali folklórne čísla ako napríklad „Beťare“ či „Liptáčky“ so živou hudbou Petra Mikulca striedavo s tými baletnými. Zo začiatku bol počuť výraznejší potlesk po ľudových tancoch, ktoré boli vtedajšiemu publiku pravdepodobne bližšie, no postupom času diváci uchopili kontext súhry týchto dvoch žánrov a zapáčilo sa im to súdiac aj podľa dlhého potlesku pri klaňačkách. Predstavenie nemalo len vážny charakter, bolo zostavené aj z vtipných prvkov, napríklad v podobe mužského tanečného baletného tria, doplneného o vstupy interpreta SĽUK-u, či folklórne číslo Salaš znázorňujúce život valachov.  

V záverečnom čísle s tematickým názvom „Tancom k sebe “ spolu na javisku tancovali tanečníci SĽUK-u spolu so zborom Baletu SND a ukázali divákom, že aj žánre také vzdialené môžu spolu vytvoriť elegantné umenie hodné pozornosti. Posúďte však sami a  napríklad aj týmto predstavením Slovenského národného divadla si spestrite svoj kultúrny život.  

autorka: Martina Komorná