Koncom roka 1989 sme si sľúbili veľa vecí. Niektorí Slováci, ktorí štrngali kľúčmi, sa však tvária, že sa na to nepamätajú. A tí, ktorí sa netvária, by najradšej zabudli.
Šestnásteho novembra 1989 zorganizovali študenti v Bratislave demonštráciu, ktorá všetko odštartovala. Nepovolené zhromaždenie sa začalo na Hodžovom námestí, pokračovalo aj cez Šafárikovo námestie, kde sídli historická budova Univerzity Komenského. Slovenská televízia zverejnila v ten večer zostrih z demonštrácie, kde skupinu študentov zastupovala Henrieta Hrinková, vtedajšia študentka žurnalistiky na Fakulte filozofie UK.
Českí a slovenskí študenti sa stretli rovnako aj na druhý deň, v piatok 17. novembra, na oficiálnom pietnom akte pri príležitosti výročia smrti študenta Jána Opletala. Pripomenuli si tak zatvorenie českých vysokých škôl v roku 1939. Táto pokojná večerná demonštrácia študentov sa však skončila brutálnym policajným zásahom. Paradoxne, na Medzinárodný deň študentstva bolo viacero študentov zbitých a zranených.
Za posledné roky si ľudstvo prešlo viacerými krízami – pandémia, vojnový konflikt, inflácia či energetická kríza. Je pochopiteľné, že sú ľudia vyčerpaní. A zdochýnajúci kôň kope najviac.
Na Slovensku hra na hľadanie vinníka trvá už dlho. Dá sa povedať, že v niektorých prípadoch je to už od toho osemdesiateho deviateho. Prieskumy preferencií pre parlamentné voľby sú dôkazom toho, že slovenskí voliči majú pamäť ako akváriové rybičky. Keď sa má Slovák zle, uteká tam, kde mu bolo menej mizerne. Na iné súvislosti už však nehľadí.
A tak to je v mnohých prípadoch aj so spomienkami na totalitný režim. Veď ľudia mali byty a prácu, načo by im bola sloboda slova. Už zabudli na to, že sme si sľúbili vravieť len pravdu. Čím viac sa súčasná spoločenská kríza na Slovensku prehlbuje, tým viac si klameme. Čoraz viac počúvame skloňovať vety ,,za socializmu nám bolo lepšie.” Naozaj bolo? Ak áno, prečo koncom osemdesiatych rokov padol režim vo viacerých krajinách, keď bol taký dobrý?
Výročie Nežnej revolúcie by sme si mali každý rok pripomínať stále viac. Sedmnásty november znamenal pád štyridsať rokov trvajúceho režimu plného útlaku, strachu a bezmocnosti. Nesmieme zabudnúť na to, čo sme si vtedy sľúbili. Aby sme v našej krajine už nikdy viac nezažili pocit neslobody a ľudského utrpenia.
Autorka: Tamara Eliášová
Foto: TASR