Anketa: Ako (ne)oslavovali Veľkú noc vysokoškoláci z rôznych kútov Slovenska?

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži, pre neveriacich sú to dni pokoja a oddychu s najbližšími. Vysokoškolskí študenti z Bratislavy sa na dni voľna vrátili tam, odkiaľ pochádzajú. Porozprávali, čo pre nich tieto dni znamenajú, aké zvyky v rodinách dodržiavajú a aké tradície uctievajú. 

„Pre mňa je to obdobie každodennej návštevy kostola. Ako kresťania sa zúčastňujeme na  slávení svätých omší,  na Veľký piatok dodržujeme pôst.  Je to čas modlitieb, pašií a očistných obradov. Na Bielu sobotu sa od rána pripravujú jedlá, ktoré sa popoludní posvätia. Do Veľkonočného koša postupne ukladáme domáci syr, šunku, vajcia, cviklu a chren, soľ, čierne korenie a moja stará mama nám vyrába baránka z masla. Popoludní celá rodina jeme posvätené jedlo. Nedeľa sa nesie v štýle oddychu a v pondelok už od skorého rána muži oblievajú ženy. Na pondelok sa teším, keďže sa poobede stretávame celá rodina. Večer sa vyberieme na poriadnu dedinskú zábavu a už len spomíname, ako rýchlo tieto krásne dni ubehli,“ hovorí Martina z Bardejova. 

„Odmalička nám so sestrou rodičia hovorili, že je dôležité uctiť si Veľkú noc. Polovica mojej rodiny je pravoslávneho vierovyznania, druhú tvoria gréckokatolíci. Snažíme sa skombinovať tradície oboch strán, aby nevzniklo zbytočné napätie. Oslavujeme na dvakrát. V týždni, keď je Veľká noc, gréckokatolíci posväcujú košíky. Okrem známych vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú, pridávame surový zemiak. Preto, aby bola dobrá úroda a aby nám nikdy nič nechýbalo. Rodina sa stretne u starých rodičov a konzumuje sa až posvätené jedlo.  O týždeň neskôr prichádzajú pravoslávne sviatky, a tak sa to celé opakuje znova. No kvôli práci a povinnostiam sa už nestretávajú všetci členovia našej veľkej rodiny, ale len tí, ktorým to práca umožňuje.“ Takéto sú zvyky Sebastiána zo Svidníka. 

„Naša rodina veľmi neoslavuje Veľkú noc. Sú to pre nás skôr dni plné oddychu, rodičia nechodia do práce a my do školy. Večer sedíme spoločne v obývačke a pozeráme filmy. V piatok večer sa stretávam s priateľmi, vyjdeme si do baru a bavíme sa. Keďže každý študuje v inom meste, tak sa už často nevídame. Viac sa toho deje v pondelok. Môj otec je prvý, kto nás oblieva hneď po prebudení. Všetko je mokré, vodou vôbec nešetrí, chce, aby sme boli zdravé. So sestrou potom pol dňa sušíme postele. Bývam v Trenčíne, takže nie je to ako na dedine, že všetci susedia vás prídu obliať. Len kamaráti a blízka rodina sa zastavia a namiesto vody použijú voňavku.  Poobede ideme k babke, kde prídu aj súrodenci mojich rodičov a ich deti,“ opisuje veľkonočné tradície Alica z Trenčína.

„Tento rok som zažila netradičné sviatky. Nebola som prvýkrát doma s rodinou, ale v Brne, kde sme nijako neoslavovali. Každý rok doma vo Zvolene sa Veľká noc oslavuje, povedala by som, že rovnako. Odmalička tancujem vo folklórnom súbore, takže tradícia oblievania dievčat, aby boli zdravé, je zachovaná. Kamaráti zo školy, folklórneho súboru ani doma členovia rodiny nešetria vodou pri oblievaní. Z minulých rokov som sa už poučila. Radšej vyjdem pred bytovku, kde sa tak či tak nevyhnem oblievačke, ako desaťkrát umývať podlahu v kúpeľni. Chlapci chodia v krojoch so živou hudbou, nechýba harmonika, husle a veľakrát sa v mokrom oblečení aj tancuje. Samozrejme, že za poriadnu oblievačku si zaslúžia aj nejakú výslužku. U nás si zvyknú nabrať vodu do bandasiek pre ďalšie dievčatá a takto pokračujú až do večera,“ hovorí o veľkonočnej oblievačke Ema zo Zvolena. 

„Pochádzam z atypickej rodiny a veľkonočné sviatky nepredstavujú rovnakú tradíciu ako Vianoce. Tento čas skôr vnímam ako prázdniny, aj keď sa stretávame s rodinou. Napriek tomu aj my máme zopár zvykov. Najmä preto, lebo veľká časť mojej rodiny má ukrajinské korene. So starou mamou, my vnúčatá, pripravujeme veľkonočnú Paschu, pečieme koláče. Zaujímavým pokrmom je cviklový šalát s rybou. Volá sa „ryba pačšuboj“. Tieto dni vo mne vzbudzujú pocit domova, blízkosť rodiny. Mám rada stretnutia s kamarátmi, z ktorých sú väčšina kresťania. Opisujú mi ich zvyky a tradície, veľakrát sa spoločne o tom rozprávame. Ďalšou súčasťou týchto sviatkov je veľkonočná šibačka. Bývalí spolužiaci majú vo zvyku oblievať všetky spolužiačky, odkedy sme skončili základnú školu. Teším sa, že sa aspoň raz ročne vidíme a udržiavame kontakt.“ Takto opisuje prežívanie voľných dní Natália z Košíc. 

Pri slávení Veľkej noci sa vytvárajú dva tábory. Tí, ktorí si ctia náboženské rituály jednotlivých náboženstiev a tí, ktorí nezachovávajú zvyky a tradície. Každý z nás si môže slobodne vybrať, ku ktorej strane sa prikloní. Čo ale aj z ankety vyplýva, veľkonočná oblievačka sa zachováva vo všetkých kútoch Slovenska. Tento symbol Veľkej noci máme všetci spoločný.

Autorka: Patrícia Greifová

Foto: Patrícia Greifová