Pelé ho obdivoval, jeho futbal príliš nezaujímal: Ako prispel Sócrates k boju za demokraciu?

Sócrates v drese brazílskej reprezentácie

Kniha v jednej ruke, pohárik v tej druhej. Doktora lopta nenadchla, radšej organizoval rezistentné hnutia.

Čo vám napadne, keď sa spomenie meno Sócrates? Väčšinu ľudí zrejme myšlienkové pochody prinesú do antického Grécka k jednému z troch najslávnejších filozofov tohto obdobia. Futbaloví fanúšikovia (a najmä pamätníci čias minulých) si však skôr vybavia urasteného ofenzívneho záložníka, ktorý bol mozgom a srdcom nielen tímu Corinthians, kde strávil podstatnú časť svojej hráčskej kariéry, ale aj brazílskej reprezentácie. Jeho významné postavenie v histórii futbalu dokazuje aj šesťdesiat štartov a dvadsaťdva gólov v drese Kanárikov (na MS 1982 dokonca v pozícii kapitána), ale najväčšia pocta sa mu dostala v marci 2004, keď ho FIFA zaradila do svojho zoznamu 100 najlepších hráčov 20. storočia. Jeho um a prehľad nebol viditeľný len z tej športovej stránky, preniesol ho aj do každodenného života.

Zosobnenie kalokagatie

Podobnosť so známym filozofom nie je náhodná, toto meno vybral totiž futbalistov otec ako milovník antickej kultúry. Dá sa teda povedať, že neobyčajná múdrosť mu bola vložená do vienka. Už odmalička sa zaujímal o politiku, jeho knižnica bola plná rôznych filozofických diel. V roku 1964, ako desaťročný, bol svedkom vojenského prevratu vo svojej krajine, udalosti, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do jeho života. Už v tomto útlom veku bol vystavený cenzúre a páleniu – jeho srdcu tak blízkych – kníh a učebníc. So vzdelávaním však neprestal, dokonca to popri futbale dotiahol až k titulu z medicíny. Práve odtiaľ pochádza jeho známa prezývka ,,Doktor‘‘. Jeho najväčšie zásluhy však neprišli ani na ihrisku, ani v ordinácii.

Demokracia ,,od podlahy‘‘

Do najvyššej brazílskej ligy sa dostal až v dvadsiatich štyroch rokoch, konkrétne do tímu Corinthians. Práve v tomto období bol jeho boj za spravodlivosť najsilnejší. Nedemokratickému militantnému režimu a jeho striktným pravidlám sa nebol ochotný podriadiť. Podporoval odbory, demokratickú voľbu prezidenta a vo svojom pôsobisku, tradičnom klube vytvorenom pracujúcou triedou, založil za pomoci spoluhráčov Wladimira a Casagrandeho takzvanú ,,korintskú demokraciu‘‘. Išlo o hnutie, pomocou ktorého hráči v klube rozhodovali o jeho chode priamym demokratickým hlasovaním, sprostredkovanom jednoduchým zdvihnutím ruky. Takýmto spôsobom si volili napríklad formáciu či zostavu na nadchádzajúce zápasy, no rozhodovali takto aj o najtriviálnejších veciach, ako čas obedov či večerí. Podporu pracujúcej triedy dokazovala aj Sócratova snaha o vylepšenie podmienok pre celý realizačný tím, aj upratovačiek či práčok. Každému, kto sa podieľa na chode tímu, chceli rozdeliť percentuálne bonusy z tímových odmien za výhru. Nelegitímnemu režimu odporovali aj rôznymi nápismi na svojich dresoch. Heslo ,,Democracia‘‘ bolo prítomné na každom zápase Corinthiansu, v roku 1982 pred parlamentnými voľbami hráči povzbudili divákov nápisom ,,Pätnásteho choďte voliť‘‘.

Futbal na druhej koľaji

Niekoľkoročná Doktorova snaha o dosiahnutie priamej voľby prezidenta však neskončila úspechom, po ultimáte nasmerovanom Kongresu sa rozhodol presunúť na talianske trávniky. Po príchode do Florencie sa ho novinári pýtali, ktorého z dvojice talianskych legiend uznával viac, Riveru či Mazzolu. Jeho následná odpoveď charakterizuje jeho náturu azda najlepšie:

,,Nepoznám ani jedného z nich, do Talianska som prišiel študovať Gramsciho diela v pôvodnom jazyku a lepšie pochopiť históriu talianskej pracujúcej triedy.‘‘

Sócrates

Po skončení futbalovej kariéry sa Sócrates krátko živil trénerstvom, bol rovnako aj pravidelným prispievateľom do viacerých periodík, kde písal nielen o futbale, ale zasahoval do politických či ekonomických tém. Svoj politický aktivizmus pretavil aj do členstva v brazílskej Strane pracujúcich (Partido dos Trabalhadores). Bol štyrikrát ženatý, splodil šesť detí. Jeho alkoholizmus a zlá životospráva sa podpísali na jeho zdraví. Zomrel v roku 2011 na otravu jedlom vo veku len 57 rokov.

Autor: Vladimír Zemko

Foto: Getty Images

You Might Also Like