17. filmový festival inakosti: Inakosť spája

V rámci 17. ročníka filmového festivalu inakosti sa účastníci mohli tešiť na 35 dlhometrážnych a 60 krátkych filmov. Výber bol aj tento rok veľmi pestrý. Filmové sekcie mali názvy: Súčasný film, Classics, Teplé Česko-slovensko, Queer Hong Kong či FFI kraťasy (krátke snímky), ktoré boli rozdelené ešte do ďalších kategórií a venovali sa samostatným témam. Najpopulárnejšie bolo práve vlákno so slovenskými krátkymi filmami.

Premietalo sa až v piatich bratislavských kinách. Zastúpenie malo Kino Mladosť, Kino Lumière x SNG, Kino Nostalgia Nivy, Kino Film Europe či Filmová a televízna fakulta VŠMU s vlastnou kinosálou.

Zámerom tohtoročného vizuálu bolo komunikovať silu, jednotu a vzájomnú podporu v slovenskej LGBT+ komunite. Taktiež poukázať na to, nebáť sa byť iný.

Film či diskusia?

Nebolo to však všetko len o filmoch. Festival tvoril aj sprievodný program, ktorý dopĺňal filmové zážitky o diskusie či komunitné aktivity. Témy boli rôzne. Od diskutovania o kvír budúcnosti na Slovensku pod záštitou PRIDE Košice po diskusiu s názvom: Gender ideológia?, kde sa hostia snažili objasniť pojem, ktorý je až príliš  často používaný v médiách v nesprávnej konotácií. Diskusia priamo nadväzovala na projekciu dokumentu 1946: Zlý preklad, ktorým to začalo a jej organizátori dúhoví kresťania si na ňu pozvali teológa Jozefa Žuffu a filozofa Lukáša Jeníka. V programe si miesto našlo aj členstvo Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí vďaka podujatí Krehkosť a sila. To sa zameralo na rodinné vzťahy s transrodovým dieťaťom. Členovia Domu Svetla Slovensko priblížili vďaka osvetovej kampani mýty a fakty o HIV.

Konzervatívnejšia krajina, odvážnejší režiséri

V koncepte filmového festivalu bolo zaujímavá pozrieť sa práve na sekciu filmov Queer Hong Kong, ktoré reprezentujú hrdinov a hrdinky, ktorí lámu spoločenské tabu. Dva z nich dokonca prišla predstaviť Jacqueline Liu, významná hongkonská producentka. Išlo o snímky Motýľ a Tracey. Motýľ bol dokonca jej prvý producentský počin.

Film Motýľ  sa odohráva v dvoch časových líniách a nechá hlavnú hrdinku dvakrát zamilovať sa do ženy. Ukazuje politický kontext v 80. až 90. rokoch minulého storočia a odvoláva sa na vojensky potlačované protesty, ktoré sa udiali 4. júna 1989 na Námestí nebeského pokoja. Ukazuje nám krízu no napriek tomu pôsobí napriek roku jeho premiéry konajúcej sa v roku 2004 nadčasovo. Zakaždým keď si ho pozriete, dá vám niečo nové, slovami opísala producentka. „Tento film žije,“ dodala.

Zaujímavé taktiež je, že snímku je posledných desať rokov v Číne zakázané premietať. Často sa hrá na festivaloch, kde si vždy nájde svojich fanúšikov.

autorka: Veronika Cechová