Z hereckého konzervatória za objektív: Mária a jej cesta k módnej fotke

Byť fotografkou jej dáva množstvo slobody a napĺňa jej kreativitu, no na druhej strane je veľkou zodpovednosťou a výzvou zaujať nových klientov v čase, keď je trh presýtený konkurenciou. Mária Streďanská sa fotografii venuje už od školských čias. Prvotný impulz prišiel úplne prirodzene. Keď bola mladšia, zvykla si požičiavať otcov starý kompaktný fotoaparát a zvečňovala si rastlinky, prírodu, chrobákov… čokoľvek okolo seba.

Na konzervatóriu v Nitre študovala herectvo. O tom, že svoj voľný čas venovala práve foteniu, svedčí aj úryvok básničky, častušky, zloženej spolužiakmi k stužkovej, a to: ,,Pred zrkadlom sa vždy mrví, do školy sa ´mega´ drví. Foťák je jej pravá ruka, jedlom nás nikdy neponúka,“ spomína so smiechom. Bolo to však pre ňu jasným signálom zdokonaľovať sa v tomto smere.

Začiatky

Herectvo ju síce bavilo, no nad pokračovaním na vysokej škole váhala – nebola si istá, či je to naozaj cesta, ktorou sa chce ďalej uberať. Po maturite si však na tej istej škole spravila ešte vyššie odborné štúdium, kde získala prvý titul. Neskôr absolvovala talentové skúšky ako na Vysokej škole múzických tak aj výtvarných umení. Nakoľko prvýkrát neuspela, jej tvrdohlavé ja si povedalo, že to viac skúšať nebude. Toto rozhodnutie ju však priviedlo k štúdiu na univerzite v Trnave, kde navštevovala katedru masmediálnej komunikácie. Práve tá jej však umožnila vybrať si predmety zamerané na fotku. Začala popri štúdiu aj pracovať a za prvé zarobené peniaze si zaobstarala zrkadlovku.

Prvé kroky k módnej fotke

Dnes sa pred jej objektívom strieda množstvo modeliek, avšak v minulosti sa foteniu ľudí doslova priečila. Všetko sa zmenilo až na vysokej škole, kde sa pri niektorých zadaniach tomu už nedalo vyhnúť. Priznala, že bolo stresujúce fotiť niekoho nového. Neskôr sa spoznala s ľuďmi čo točili videá, a vďaka nim sa dostala k prvým zákazkám. Ako postupne prichádzalo viac skúseností, stres pomaly ubúdal. „Brat mi zvykol vravieť, že fotím smutne tváriace sa ženy v rôznych pózach. Mne sa to však páčilo. Pózy a výrazy osôb, ktoré by sa približovali tým, ktoré môžete vidieť v magazíne,“ opisuje Mária svoje prvé skúsenosti s módnymi editoriálmi. Prišla tak na svoju novú vášeň. Nesmierne ju bavilo zachytávanie daného momentu alebo umelé vytváranie kompozície s modelkami. K tomu zaujímavý výraz, oblečenie a akcent na niečo, čo tomu celému dodá tú správnu energiu, akú uvidíte len na titulke magazínu o Parížskom týždni módy.

Realita práce snov

Aj keď sa toto celé môže zdať ako ideálna práca, všetko má svoje pre aj proti. Zákazky sú to, čo tvorí váš príjem a nie vždy je to niečo kreatívne. ,,Niekedy potrebujem fotiť niečo aj len tak, do portfólia, niečo čo ma baví, aby som predišla syndrómu vyhorenia,“ objasňuje. Pracovná doba fotografa sa síce môže zdať veľmi ideálna, no mnoho ľudí si neuvedomuje, že samotné fotenie neznamená ani spolovice hotovo. U známych sa stretáva s rôznymi reakciami, a to obzvlášť od ľudí, ktorí poznajú len klasický pracovný čas, pretože im sa zdá, že si robí kedy chce a čo chce.

Byť fotografkou síce znamená určite väčšiu flexibilitu ako pri bežnej práci, no kvantum času strávi Mária za počítačom, kde sa venuje finálnym úpravám fotiek, marketingu, či dohadovaniu ďalších zákaziek. Sama však s určitosťou tvrdí, že by túto prácu nemenila za nič iné a je vďačná, že sa môže pracovne venovať svojmu koníčku. Jej fotografie sa objavili v niekoľkých domácich, ale aj zahraničných časopisoch, a mala možnosť spolupráce aj s rôznymi verejne známymi ľuďmi či značkami. Hrdá je však aj na to, že sa jej podarilo zriadiť si vlastný ateliér.. Čím viac sa však svojej profesii venuje, tým viac má pocit, že sa má toho ešte veľa čo učiť a zdokonaľovať, čo je ale výborným hnacím motorom do budúcnosti a možno dôvodom, prečo sa jej podarilo spraviť si meno v brandži, kde to nie je také ľahké ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Autorka: Tatiana Stančíková

Zdroj fotografie : Mária Streďanská (autoportrét)