Naša recenzia: Grann vytvára literárny súdny proces o histórii a pravde

Posledná plavba lode Wager spája dokumentárny realizmus s filozofickou otázkou objektivity.

Históriu píšu preživší. Ale môžu si ju aj vymyslieť? Túto otázku si kladie čitateľ najnovšej knihy Davida Granna už od prvých strán.

Posledná plavba lode Wager z roku 2024 zachytáva tragický príbeh posádky plachetnice z polovice osemnásteho storočia. Americký autor však predkladá viac než historický dokument. Vytvára literárnu konfrontáciu s pravdou samotnou.

Tri denníky, tri reality

Kniha nemá klasickú hlavnú postavu. Namiesto toho autor predstavuje trojicu mužov, z ktorých každý vnímal katastrofu inak.

Kapitán Cheap túžil po velení vlastnej lode. Dostal malú nemotornú plachetnicu a s ňou zodpovednosť za dvesto päťdesiat životov. Lodný tesár Bulkeley si zakladal na rešpekte a tvrdohlavosti. Mladý poručík Byron prežíval romantické sny o námorníckej službe.

Všetci traja si viedli denníky. Ich výpovede sa často nezhodovali, čo vytvára literárne napätie medzi subjektívnymi pravdami.

Reťaz tragédii začína už na palube. Skorbut, strata kontaktu s flotilou, búrky a napokon stroskotanie. Grann však ukazuje, že skutočné peklo začína až na nehostinných brehoch Patagónie.

Cez dvesto ľudí bez potravín v mraze. Autor naturálne opisuje, ako núdza mení ľudí na zvery. Každú zradu, každú smrť, každý zúfalý pokus o útek si niekto zaznamenáva.

Dva roky atmosféry paranoje vytvárajú nekonečný kruh konfliktov. „Zahľadenosť do seba v čase najväčšej krízy“ – takto Grann charakterizuje ľudské správanie v extrémnych situáciách.

Dokumentárny realizmus bez sentimentu

Grann sa etabloval ako majster dokumentárnej literatúry. Drží sa faktov, vychádza z primárnych zdrojov, denníkov a súdnych spisov. Knihu dopĺňajú archívne dokumenty a autorove fotografie z patagónskeho ostrova.

Postavy vykresľuje komplexne, ale s chladným odstupom. Ani raz čitateľ nepocíti romantický nádych, na aký sme zvyknutí z populárnych filmov o námorníkoch.

Naturálne opisy skutočného utrpenia definitívne vyvrátia kult pirátov ako prototypu slobody. Grann bez servítky odhaľuje krutú realitu tej doby.

Miestami sa čitateľ môže stratiť v množstve mien a opisov. Niektoré pasáže prerušujú sústredenú dejovú líniu. Jazyk zostáva pútavý, no vyžaduje trpezlivosť.

Toto nie je klasický triler, ale dokumentárny román s vlastnými pravidlami. Grann si vyžaduje špecifické publikum – čitateľov ochotných premýšľať nad textom.

Večná téma v historickom kostýme

Otázka objektivity vystupuje v knihe podobne očividne, ako v súčasnej spoločnosti. Grann rieši problém, ktorý poznáme z každodenného života – účastníci rovnakej udalosti ju opisujú úplne inak.

Autor sa zameriava na konkrétne ľudské osudy, ale jeho téma presahuje osemnáste storočie. V dobe „alternatívnych faktov“ pôsobí kniha ako varovanie pred jednoduchými odpoveďami.

Grann nikdy nezodpovedá kľúčovú otázku. Nevie, kto bol vinníkom celej tragédie. Nekáže o tom, akým zločinom sa dalo predísť. Nehovorí, kto je pred očami „Boha a ľudí čistý“.

Namiesto toho predkladá informácie a vyzýva čitateľa na vlastný morálny súd. Ak je to vôbec možné.

Posledná plavba lode Wager funguje ako súdny proces bez verdiktu. Do detailov, ale s odstupom opisuje okolnosti stroskotania, ale jej hlavná hodnota spočíva v otázkach, ktoré zostávajú nezodpovedané.

Autorka: Sofia Michalčíková