Seniori sú najzraniteľnejšou skupinou v dezinformačnom svete

Hoaxy, fake news, missinformácie. S príchodom pandémie koronavírusu sa stali tieto slová súčasťou nášho bežného, každodenného slovníka. O nebezpečenstve, ktoré prinášajú, počujeme z každej strany. Na školách sa síce kladie väčší dôraz na mediálnu gramotnosť, no čo s generáciou, ktorá takéto vzdelanie nemala? Ako rozoberať túto problematiku so staršími ročníkmi a prečo práve staršia generácia je náchylnejšia dôverovať falošným správam, na to odpovedá v rozhovore Tomáš Kriššák, ktorý pracuje ako manager v spoločnosti Gerulata Technologies. Posledné dva roky sa venoval problematike dezinformácií, pričom sa sústredil najmä na platformu Facebook.

Ako sa líši prístup k dezinformáciám mladšej a staršej generácie?

Hlavným rozdielom je, že každá generácia sa pohybuje na iných platformách v digitálnom prostredí. Na Slovensku mladšie ročníky, od 15 do 25 rokov, dominujú na Instagrame. Najmladšia skupina, do 15 rokov, je aktívna na TikToku. Rozdiel nachádzame aj v dezinformačnom obsahu. Na týchto sieťach sa objavujú nepravdy ohľadom témy lifestylu, nie politické, ako je tomu na Facebooku. Na tejto sieti nie je takmer žiadna kontrola obsahu, čo spôsobilo, že sa nepravdivé informácie sa šírili dlhodobo.

Facebook využíva najmä veková skupina staršia ako 25 rokov. Zraniteľnými sú práve ľudia nad 50 rokov, ktorí sú súčasťou tzv. stratenej generácie. Majú väčšiu tendenciu súhlasiť s naratívmi, ktoré v nich posilňujú sklamané videnie sveta.

Najohrozenejšiu zložku tvoria seniori, ktorí boli zvyknutí na úplne inú mediálnu realitu. Jednoduchšiu. Napísané platilo a vždy šlo o pravdivé informácie. Nik ich neviedol k overovaniu si informácií a bohužiaľ sú veľmi dôverčiví.

Žijeme v čase informačnej presýtenosti. Patrí aj tento faktor k dôvodom, prečo ľudia veria dezinformáciám?

Pretlak informácií vedie k nerozhodnosti. Ak niekomu dám dve voľby, má jasno o pár sekúnd. Keď mu ich dám dvanásťtisíc, strávi premýšľaním niekoľko rokov. Čím viac obsahu máme k dispozícii, pričom je ešte aj invazívny, tým je človek v horšej pozícii.

Všeobecne je lepšie mať jasný prehľad nad svojou mikrorealitou, ako byť perfektne informovaný o všetkých svetových udalostiach, nad ktorými človek nemá moc.

Je politický podtón Facebooku dôvod, prečo ho najviac využíva veková skupina päťdesiatnikov?

Nemyslím si, že ľudia sú na Facebooku, aby mali prehľad o dianí v politike alebo spoločenských témach. Sú tam preto, že si založili konto. V tej chvíli Facebook na nich začne uplatňovať svoje nástroje. Tie vytvárajú kompulzívne návyky, z ktorých vzniká nekontrolovateľná závislosť. Môžeme povedať, že ide o digitálny heroín. Človek je neustále zvedavý, nechce, aby mu niečo ušlo. Platformy si týmito háčikmi získajú človeka, ktorý sa opakovane vracia a trávi tam veľa času.

Keďže Facebook nedokáže skoncentrovať také obrovské množstvo dát, a teda prispôsobiť obsah užívateľovi, aby bol preňho čo najpríťažlivejší, vidíme vznik asimetrickej rovnice. Na jednej strane je človek vo veľmi slabej pozícii, keď si neuvedomuje, akými trikmi je vtiahnutý do priestoru siete. Na druhej strane stojí korporácia, ktorá používa dáta zozbierané z celej planéty, vďaka ktorým dokážu ich servery veľmi rýchlo vyhodnotiť príťažlivý obsah pre každého používateľa. Ide o digitálne väzenie. Chybou je aj to, že sociálne siete nie sú proaktívne v šírení povedomia o závislosti. Bohužiaľ, ľudia považujú za najlákavejší obsah práve ten nepravdivý. Dokáže v nich rezonovať ako strachy a predsudky.

Aké sú najčastejšie chyby pri komunikácii so seniormi?

Určite k nim netreba pristupovať ako k deťom. Je to dehonestujúce a môžu sa potom cítiť hlúpo. Dôležité je si uvedomiť, že títo ľudia majú niečo prežité. Majú svoj rozum. V žiadnom prípade nie sú hlupáci či naivky. Mali by sme k nim pristupovať s rešpektom, dať im priestor hovoriť, počúvať a pracovať s tým, čo povedia.

Najlepšie je zaujať partnerský prístup. Určite nie vyvyšovať sa alebo byť patronizujúci. Podať im pomocnú ruku, ak ju sami chcú, ale netlačiť na nich. Tiež je dobre poňať to hravou formou. Pripraviť hru alebo modelovú situáciu, kde sa sami môžu dopracovať k správnemu rozhodnutiu. Dať im bezpečný priestor, kde sa môžu ešte niečo priučiť a rozobrať to s nimi ako s dospelými osobami, ktorými sú.

Jednou z príčin, prečo starší ľudia dôverujú dezinformáciám, je absencia mediálnej gramotnosti, ktorá je pre dnešných školákov už skoro samozrejmosťou. Ako im tento deficit môžeme vynahradiť?

Seniori majú možnosť prihlásiť na kurz informačnej bezpečnosti. Veľkú rolu v tejto situácii hrá aj zodpovedný prístup blízkych osôb. Z vlastnej skúsenosti viem, že seniori sú zvedaví, majú bystrú myseľ a nechcú byť klamaní. Baví ich aj v pokročilom veku spoznávať nové veci. Uvedomujú si, že svet sa zmenil. Avšak sú stratení v tom, ako a kde hľadať relevantné informácie. Treba ich zaujať a pomôcť sa zorientovať.

Vy ste tiež viedli niekoľko kurzov informačnej bezpečnosti pre seniorov. Ako fuguje takýto seminár?

V úvode stretnutí sme hovorili o vývine dezinformácií, prečo sú dnes takým veľkým problémom, aký vplyv môžu mať na náš osobný, ale aj spoločenský život, či prečo je dobré uprednostniť tlačoviny pred digitálom. Následne absolvovali niekoľko praktických cvičení, ktoré im ukázali ich kognitívne defekty – čomu dokážu veriť alebo aké majú predsudky.

Viedli sme aj dikusie o tom, že stráviť o trošku viac času nad jednou informáciou a porozumieť jej, je vždy lepšie, ako ušetriť päť minút a šíriť nepravdy.

Kde sa môžu záujemcovia prihlásiť?

Aktuálne sa kvôli pandemickej situácii nie je možné prihlásiť. Avšak na facebookovej stránke chcekbot.sk je uverejnený test kritického myslenia, ktorý automaticky vyhodnotí vaše výsledky. Podobný obsah ponúka aj stránka projekthope.sk. Tu si môžu ľudia skúsiť rôzne modelové situácie, ktoré sa sústredia na problematiku trollerstva, haterstva či stalkingu.

Aké sú vaše skúsenosti s prácou so seniormi?

Ja ich mám veľmi rád a práca s nimi ma bavila. Vždy ma nabili pozítvnou energiou. Sú to chodiace zásobníky skúseností, vedomostí, spomienok a rád, čo je obohacujúce pre obe strany.

Niektorí môžu mať skúsenosti so staršími ľuďmi a ich tvrdohlavosťou. Aký postup je vhodné zvoliť pri ľuďoch, ktorí si stoja za svojou pravdou a nechcú si nechať pomôcť?

Pokojná konverzácia môže viesť k tomu, že sa nám človek otvorí. Je veľa prípadov, keď sa za dôverou v dezinformácie skrývajú osobné problémy. Keďže dezinformácie útočia primárne na emócie, tak psychologický faktor hrá v tejto problematike veľkú rolu. Niekedy ide o volanie o pomoc. Ak človek žije osamote, potrebuje pozornosť a môže sa stať, že si ju vypýta aj takýmto spôsobom.

Pri konverzácii s tvrdohlavou osobou je dobré si predstaviť misku váh. Na jednej strane stojí otázka: Ako veľmi je pre mňa dôležité mať s týmto človekom dobrý vzťah? Na druhej strane misky môžeme položiť otázku: Ako veľmi je pre mňa dôležité, aby som mu pomohol vidieť pravdu?

Tiež je dôležité túto tému dávkovať. Priveľké množstvo informácií môžu vzbudiť v človeku znechutenie.

Vo vyostrenej atmosfére je lepším riešním zmena témy – na niečo pozitívne. Pripomenúť si šťastné chvíle, prečo sa máme radi a to, čo nás spája. Taktiež, ak vidím, že takáto diskusia môže druhému človeku ublížiť, je lepšie debatu ukončiť.

Veronika Cepková