Monthly Archives:

december 2021

VRAŽDIACI BULVÁR! NEZABÚDAJME NA ZBRAŇ V NAŠICH RUKÁCH

„Tlač sú správy, ktoré vždy niekto nechce vidieť uverejnené. Všetko iné je len reklama.“
(William Randolph Hearst)

Prešlo už 120 rokov odkedy bol v periodiku New York Journal uverejnený výrok, ktorý sa čiernymi literami zapísal do dejín USA a do histórie žurnalistiky. Niekoľko dní po jeho publikácii, konkrétne 6. septembra 1901, zavraždil Američan Leon Czolgosz prezidenta Spojených štátov amerických Williama McKinleyho. Vo vrecku mu našli výtlačok novín s vetou: „Ak sa možno oslobodiť od zlej inštitúcie a zlého muža iba zabitím, tak treba zabiť.“

Kto bol William Randolph Hearst?

Bohatý americký magnát, biznismen, politik či novinár. Hearsta by sme mohli opísať rôznymi prívlastkami, medzi ktoré by patrili slová ako subjektívny či až manipulatívny.

Hearst kúpil periodikum New York Journal v roku 1895 a o dva roky neskôr sa mu pre svoje noviny podarilo získať kreslený seriál Hogan’s Alley. Túto komédiu už vydávala jeho najväčšia konkurencia a Hearstov príchod na scénu znamenal, že periodiká v New Yorku začali medzi sebou súperiť. Hearst nehral čistú hru. Bol to človek snažiaci sa zneužiť vplyv tlače vo svoj prospech, manipulovať, klamať a do sveta presadzovať vlastné politické názory a túžby. Proti svojej konkurencii neváhal posielať podplatené gangy a nejeden človek prišiel kvôli nemu o život.

Hlavnou postavou seriálu Hogan’s Alley bol chlapec Mickey, prezývaný „The Yellow Kid“ (v preklade žlté decko alebo fagan). Typ tlače, ktorý Hearst preslávil, a dnes ho poznáme ako bulvár, sa po ňom začal nazývať žltá tlač.

Vraždiace noviny

V roku 1901 sa v New York Journali objavila veta: : „Ak sa možno oslobodiť od zlej inštitúcie a zlého muža iba zabitím, tak treba zabiť.“ Išlo o slovný útok na prezidenta USA, ktorý len tri roky predtým viedol vojnu proti Španielsku. Hearst tieto nepokoje využíval vo svoj prospech, keďže mu dávali dostatok priestoru pretláčať jeho vlastné politické túžby na verejnosti. A zrazu,

o pár rokov neskôr, noviny toho istého človeka, zaútočili na prezidenta. Je možné, že si Hearst neuvedomoval, akú veľkú moc majú slová v jeho tlači? Ak by to bolo tak, netrúfol by si napádať vysoko postavených politikov. Keď však 6. septembra 1901, niekoľko dní po zverejnení tohto nenávistného výroku, bol americký prezident zastrelený, ľudia začali vyjadrovať veľký odpor voči Hearstovi a jeho periodikám. Vrah Leon Czolgosz mal totiž vo vrecku výtlačok novín, ktoré evidentne na prezidenta útočili.

My, novinári, nesmieme zabúdať, ako naše slová ovplyvňujú ich čitateľov. Aj 120 rokov po vražde prezidenta McKinleyho by sme si mali pripomínať, že máme v rukách zbraň, za ktorú musíme niesť zodpovednosť. Najznámejší Hearstov konkurent Joseph Pulitzer povedal: „Prichádzajúce generácie novinárov sú schopné zničiť budúcnosť ich republiky.“ Prípad „vraždiaceho bulváru“ Williama Randolpha Hearsta je príkladom toho, čo sa môže stať, keď moc žurnalistov pripadne niekomu, kto ju nedokáže správne uchopiť.

Autor: Natanael Leo Poloha

Foto: loc.gov

Jazyk, ktorému porozumie každý Slovan

Podľa prieskumu Európskej komisie pre cestovný ruch z júla tohto roku by 8,9 percenta Európanov najradšej cestovalo na výlet do Talianska. Až 6,4 percenta turistov a dovolenkárov si však získalo Chorvátsko. Obľúbenosť tejto destinácie potvrdzuje aj ďalší prieskum Chorvátskeho štatistického úradu, ktorý tu v roku 2019 zaznamenal až 19,6 milióna turistických pobytov. Napriek popularite krajiny, disponujúcej 1185 ostrovmi a Jadranským morom, mnohí návštevníci neovládajú chorvátčinu. Je prirodzené, že človek nebude poznať jazyk každej krajiny, do ktorej cestuje. Čo ak však existuje reč, ktorá vymaže bariéry nedorozumenia vo všetkých slovanských krajinách a pomôže mnohým cestovateľom dohovoriť sa?

Ako o tom hovorí v štúdii Medzislovanský jazyk: spôsob komunikácie medzi slovanskými národmi a etnickými skupinami historik Nikolaj Kuznecov, pokusy o zjednotenie slovanských jazykov sa začali v už sedemnástom storočí. Chorvátsky kňaz a vedec Juraj Križanič vytvoril projekt s názvom Všeslovanský jazyk, pričom nový dorozumievací prostriedok mal byť spojivom v politickej jednote všetkých slovanských národov. Na rozdiel od pokusu kňaza Križaniča, ciele dnešnej medzislovančiny netkvejú v pokusoch o politickú jednotu, ale v presunutí pohľadu na kultúrnu jednotu. Navyše, v minulosti boli autori zjednocujúcich koncepcií presvedčení, že všetky slovanské jazyky sú len dialekty jedného slovanského jazyka. V súčasnosti existuje až 70 rôznych koncepcií medzislovanského jazyka, pričom najrozšírenejšiu vytvorili Vojtěch Merunka, Jan van Steenbergen, Ondrej Rečnik a Gabriel Svoboda v rokoch 2006 až 2009.

V dnešnej spoločnosti najviac ľudí komunikuje po anglicky. Do prvej desiatky najpoužívanejších jazykov sa dostala aj ruština. Ostatné slovanské jazyky vo svetovom rebríčku nenašli umiestnenie. Preto je veľmi ťažké pre obyvateľov ostatných slovanských krajín uplatniť sa na svetovom trhu bez znalosti angličtiny alebo ruštiny. Potenciálne riešenie prináša

medzislovanský jazyk, v ktorom už teraz vychádzajú vedecké štúdie na medzislovanských konferenciách, napríklad v júni 2017 v Prahe, a ktorý využívajú aj masové médiá. Rozšírením medzislovančiny sa bezpochyby zvýši počet jej používateľov. Príslušníci slovanských národov budú môcť, takmer bez problémov, nadviazať vzájomný jazykový kontakt a rozšíriť svoju publikačnú činnosť.

Na slovenských školách sa deti do kontaktu dostávajú najskôr s angličtinou a neskôr s ďalším voliteľným jazykom, respektíve jazykmi. Niektoré vzdelávacie inštitúcie ponúkajú väčší výber jazykov, čím sa žiakom otvárajú dvere do mnohých krajín. Mnohí študenti sa však stretávajú s ťažkosťami pri osvojovaní si gramatiky a slovnej zásoby jazykov z jazykových skupín, ktoré sú vzdialené tej slovanskej. Podľa slov doktora Merunku zo štúdie Medzislovanský zonálny konštruovaný jazyk je tento jazyk jednoduchý na naučenie pre Slovanov, najmä vďaka spoločnej koreňovej gramatike a slovnej zásobe. V súčasnosti nie je integrovaný v školských osnovách, no pre každého záujemcu existuje na internete množstvo databáz a portálov, ktoré ponúkajú dokumenty a učebnice medzislovančiny.

Stránka memrise.com ponúka kartičky so slovami a ich prekladom, po ktorých naštudovaní používateľ odpovedá na testové otázky preverujúce rozsah poznatkov, ktoré získal. Taktiež stránka neoslavonic.org obsahuje celé kurzy v textovom formáte, podrobne objasňujúce výslovnosť, abecedu, stavbu vety a ďalšie aspekty medzislovanského jazyka.

Alžbeta Vojtušová