Náš komentár: Extrémisti ako hrozba demokracie

V dnešnej dobe máme v spoločnosti človeka, ktorý berie extrémizmus ako trend verejnej debaty. Stačilo mu na to mať mobil, účet na sociálnej sieti a ochotu povedať čokoľvek, bez ohľadu na pravdu, dôsledky či zodpovednosť. Reč je o extrémistovi Danielovi Bombicovi, ktorý dlhodobo šíri nenávisť a konšpiračný obsah.

Človek by si na prvý pohľad myslel, že Bombic je iba komediant so svojimi bizarnými výstupmi, ťažko sledovateľnými monológmi plnými hnevu, obvinení a konšpirácií. No ľudia, ktorí takto vyjadrujú názory na sociálnych sieťach, môžu byť nebezpeční pre verejný priestor. Podnecujú nenávisť a ohrozujú dôveru v štát či demokraciu. Takéto prejavy nie sú iba názormi jedincov, aj keď sa tak prezentujú a argumentujú tým. Je to zámerná a nebezpečná manipulácia, ktorá sa maskuje ako úprimnosť. V skutočnosti však podkopávajú základné hodnoty, na ktorých stojí dnešná spoločnosť. Ako rešpekt, zdravý dialóg, a kritické myslenie.

Bombic, a ľudia jemu podobní, pôsobia v online prostredí, kde sa hranice medzi slobodou slova a nenávistnými prejavmi často rozmazávajú. Niektorí to robia v anonymite kde sa ich zákon nemôže dotknúť. Zosmiešňujú inštitúcie, odborníkov, vedu či média. Práve táto nedôvera je základom rozkladu demokratických spoločností. Keď sa ľudia nechajú stiahnuť extrémistami ako je Bombic, ohrozujú tým aj svoje právo na slobodný prejav. Už aj tak sa niektoré platformy na internete rozhodli blokovať slovné spojenia, aby zabránili šíreniu týchto názorov. Mohlo by sa to považovať za ohrozovanie demokracie, a niektorí to tak aj berú. Demokratická spoločnosť síce garantuje každému právo vyjadriť svoj názor, ale zároveň stanovuje jasné hranice, napríklad zákaz nenávistných prejavov, podnecovania k násiliu či šírenia dezinformácií. Informácie majú byť predovšetkým postavené na faktoch, tak ako to robia médiá. Práve médiá sú jedným z hlavných cieľov extrémistickej rétoriky. Označujú ich za mainstream, propagandu či nástroj elít. Ich cieľ je predsa jasný. Rozvrátiť dôveru v inštitúcie, ktoré ponúkajú overené zdroje.

Podľa každoročného výskumu Reuters Institute Digital News Report (2024), dôvera v médiá na Slovensku patrí medzi najnižšie v Európe. Iba 25 percent Slovákov dôveruje väčšine správ, ktoré číta, počúva alebo sleduje. Ide o najnižšie číslo za posledných osem rokov. Extrémistické prejavy tak zapĺňajú priestor ľudom, ktorí médiám neveria. Uspokojujú publikum, ktoré hľadá jednoduché odpovede, emocionálny výklad sveta a potvrdenie vlastných obáv. To je základný mechanizmus, na ktorom funguje aj Bombicova komunikácia.

Keď sa z médií stanú „nepriateľské nástroje“, keď prestaneme veriť overeným informáciám a necháme sa viesť len pocitmi a konšpiráciami, prestáva fungovať spoločenská dohoda o tom, čo je realita. A ak sa na realite nevieme dohodnúť, nevieme už ani spolupracovať, hlasovať či riešiť problémy. Zostane v spoločnosti len boj o to, čo je pravda. A strácajú sa fakty.

Autorka: Dominika Elizabeth Varga