Ambiciózna odmalička

Posted on 26. apríla 2023

Čo vznikne spojením športu, divadla a žurnalistiky? Viktória Lucia Ševelová je mladá, talentovaná absolventka konzervatória v odbore herectvo, spev, tanec. V súčasnosti prváčka žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem všetkého aj dcéra známeho futbalového trénera klubu Al-Adalah FC v Saudskej Arábii – Martina Ševelu. Študuje, pracuje, robí to, čo ju baví. Porozprávala ako to v rodine futbalového trénera vyzerá, či je ťažké skĺbiť dve školy naraz a aj to, aké sú jej plány a záľuby.

Ako to vyzeralo odmalička v rodine známeho futbalového trénera?

U nás neexistovali voľné víkendy, ani veľké oslavy sviatkov. Keďže sa liga hrala najmä počas víkendov, tento čas patril športu. S bratom sme boli mimo školy a našich aktivít na futbalových štadiónoch. Mama nás vždy viedla k tomu, aby sme chodili podporovať otca. Brat hral futbal takisto, čiže u nás platilo víkend= futbal. Vtedy som to brala ako bežnú súčasť našich životov, s odstupom času chápem, že som mala trochu iné detstvo ako moji rovesníci. Nehovorím, že horšie. Ak sa zápasy hrali mimo domova, cestovali sme. Videla som krásne kúty Slovenska, a to považujem za veľkú výhodu. Okrem sledovania zápasov a podpory otca, sa mama snažila spájať to aj s výletom.

Tvoj otec Martin Ševela sa stal novým trénerom futbalového klubu Al-Adalah FC v Saudskej Arábii. Čo si si myslela o tom, že otec prijal ponuku? Stretávate sa?

Pôsobil už v Saudskej Arábii rok predtým, v inom klube FC Abha. Bol to čas covidu, takže sme sa nestretávali. Saudská Arábia mala zatvorené hranice pre turistov. Po desiatich mesiacoch ako trvala liga sa vrátil na Slovensko, kde bol tri mesiace. V októbri prišla ponuka z Al- Adalah klubu, že majú záujem o jeho služby. Je to nový klub, v roku 2022 postúpili do najvyššej saudsko-arabskej súťaže. Z predošlých skúseností hodnotil krajinu pozitívne, dlho neváhal a ponuku prijal. Myslím si, že je to pre neho významný kariérny posun. Vyskúšať si aj takýto mimoeurópsky futbal, rozvíjať trénerskú a ľudskú osobnosť.

Viktória s mamou Luciou v dresoch Al-Adalah FC, na zápase v Saudskej Arábii

Kde všade pôsobil?

Teraz je v Saudskej Arábii, trénoval aj v Poľsku, na Slovensku -ŠK Slovan Bratislava a AS Trenčín. Keď bol v Európe, sťahovali sme sa za ním všade, kam dostal ponuku. Za sedemnásť rokov sme menili adresu viac ako desaťkrát. Keď sme boli s bratom starší a mali už svoje povinnosti, osamostatnili sme sa. Mama otca navštevuje častejšie a my s bratom len vtedy, keď to škola a práca umožnia. Som na neho pyšná, podporujeme ho celá rodina.

Súvisí nejako štúdium žurnalistiky so športom?

Preto som si štúdium žurnalistiky vybrala. Športu sa chcem venovať, aj sa mu externe už venujem. Ak by tam nebolo nijaké prepojenie so športom, som si istá, že by som si takýto odbor nevybrala.

Text pod foto: Viktória s otcom Martinom, keď ešte trénoval AS Trenčín

My o tebe vieme, že súčasne s vysokou školou študuješ konzervatórium v odbore herectvo. Je ťažké skĺbiť dve školy a osobný život naraz?

Áno, urobila som si maturitu a teraz pokračujem nadstavbovou časťou, kde som v poslednom ročníku. Na konzervatóriu má nadstavbová časť len dva ročníky. Náročné to určite je, nastaviť si rozvrhy tak, aby sa nestalo, že mám na dvoch školách v rovnakom čase hodiny. Je to skôr náročnejšie na psychiku a časovo. Odmalička ma vychovávali tak, že nie je čas, strácať čas. Povedala som si, že takto fungovať rok zvládnem. Mám dobrú organizáciu, všetko si plánujem, mám vo veciach systém tak, aby mi to vyhovovalo. Nie je to jednoduché, ale všetko sa dá, ak sa chce.

Čomu sa popri škole venuješ?

Ako som spomínala, mám vyštudované herectvo, spev a tanec. Divadlo mi je veľmi blízke, už počas strednej školy som sa tomu venovala. Po prijatí na žurnalistiku som čím skôr chcela ísť do praxe a získavať skúsenosti. Cez futbalové, hokejové kontakty som začala chodiť na zápasy, kde som sa zoznámila s množstvom ľudí. Vďaka tomu ma oslovila redakcia, ktorá patrí pod SME a to konkrétne Sportnet. Som tam externistka, keďže nemám až toľko času, no aj to mi dáva bohaté skúsenosti.

Máš popri svojich povinnostiach čas aj oddychovať?

Snažím sa mať voľné nedele, robím len veci, ktoré nepočkajú. Soboty mávam väčšinou pracovné, chodím na hokejové a futbalové zápasy tu v Bratislave. Niekedy sa to nedá, v piatok je hokej, v sobotu je futbal, v nedeľu opäť niečo. Nesťažujem sa, robím to, čo ma baví. Športová kultúra mi je blízka, je to pre mňa aj oddych, relax, spoločenské vyžitie. Aby som nezabudla, tak aj divadelné predstavenia máme cez víkend. Ak to nie je šport, je to divadlo. Divadelná kultúra je opäť z iného súdka, okolo seba mám skvelých ľudí. Často to nepovažujem za povinnosti, skôr sú to príjemné stretnutia.

Akými životnými heslami sa riadiš?

Vždy som bola bojovník. Vraveli mi, že Viktória v mene znamená – víťazstvo. Profesionálne som jazdila parkúr na koňoch. Prehry a nejaké ťažšie obdobia som nemala rada. Nešlo ani o ego či nejaké dokazovanie, skôr pocit, že som na seba hrdá. To jedno heslo som si opakovala v rôznych situáciách: „Neprišla som takto ďaleko len preto, aby som prišla, opäť len takto ďaleko.“ Je to hra so slovíčkami, ale keď som si tento citát prečítala pár rokov dozadu, vedela som, že toto je ako šité na mňa. Vyplýva to z toho, že netreba sa uspokojiť s tým, čo je teraz, máme na to ísť ďalej.