All Posts By

Alexandra Ševčíková

Komunita adrenalínových exotov

Neschodný terén a autá, ktorých šoféri sa ho pokúsia pokoriť. Presne to a omnoho viac je offroad. Nie je to len jeden z motošportov. Je to hobby, ktoré sa premenilo na životný štýl s komunitou, ktorá je vlastne veľkou rodinou.

„Začalo sa to tak, že sme mali doma staré auto. Keď som mal už tých jedenásť až dvanásť rokov, tak som na ňom jazdieval s otcom. Potom sme sa rozhodli, že ho ideme prerobiť na traktor,“ začal svoje rozprávanie Milan Hanečák, ktorý v roku 2019 ako spolujazdec spoločne so svojím šoférom Ľubomírom Staňom vyhral Eurotrial vo Fínsku. Ide o súťažnú disciplínu terénnych áut na pripravených krátkych úsekoch medzi bránkami, teda drevenými kolíkmi nabitými v zemi. Predovšetkým však ide o súťaž zručností vodičov. A v rámci rôznych kategórií sa jej môže zúčastniť každý.

Ako u väčšiny z offroadovej rodiny, aj u Milana sa láska k autám prebudila v mladom veku. Najprv išlo o vylepšovanie starých aut a následne vozenie sa s kamarátmi. Mládenecká zábavka sa postupne premenila na spôsob života. „Začalo to tým traktoríkom, neskôr prvým Suzuki. Potom to už išlo ďalej. Tu taký podvozok a tu toto. Vždy, keď sa niečo vymenilo, tak už sa išlo skúšať, či to je lepšie alebo horšie. Mal som šťastie, že to auto bolo veľmi kazové. Buď to vyhnilo alebo som sa ho snažil všelijakými spôsobmi spojazdňovať,“ pokračuje Milan. Vylepšovanie áut sa mu tak veľmi dostalo pod kožu, že sa tomu venoval aj počas školy. Strednú mal síce stavebnú, no na vysokej škole sa zameral na strojárstvo. A tak sa jeho záverečné práce venovali autám s pohonom 4×4.

Roman Riško na offroadovom preteku. Foto: Archív Romana Riška

Avšak nie všetci sa k offroadu dostali iba cez opravovanie starých áut. Malého Peťa k tomu doviedol jeho bratranec Staňo, ktorý jazdí spoločne s Milanom. Návštevy v garáži a zrazy sa mu zapáčili. Ako nám vysvetlil: „Začal som pracovať a kúpil som si prvé terénne auto. Chodil som s ním na rôzne expedície, po trialových pretekoch, prešiel Chorvátsko, čo bolo okolo tritisíc kilometrov. Potom ma Milan prehovoril na trialové auto. Vysvetlil mi, že je to nízkonákladové. Je lepšie ho vlastniť bez papierov ako s papiermi. Teraz chodíme po trialoch.“

Offroad versus Trial

Veľa ľudí si myslí, že offroad je iba vozenie sa v blate. Nie je to celkom tak. Zrazov týchto milovníkov ťažkých terénov sa môže zúčastniť takmer ktokoľvek. Ide skôr o také povozenie sa cez víkend a stretávanie sa s ľuďmi podobnej krvnej skupiny. „Dostaneš nejaký itinerár, to je taká GPS alebo mapa do terénu. Tam máš okruh nejakých sto kilometrov a vidíš, že o sto metrov bude trebárs sklad dreva a pri ňom odbočíš vpravo. Potom prejdeš ďalších dvesto metrov a cez potok rovno. Máš vlastne mapu toho lesa a máš partiu kamošov, s ktorými jazdíš, proste zažijete kopec srandy, pomáhate si. Potom idete na večeru, pivo, pokecáte, ale nič viac,“ vysvetlil svoj pohľad na offroad Milan Hanečák. Ten je podľa neho na rozdiel od trialu omnoho oddychovejší. Mnohokrát sa mu preto venujú aj celé rodiny a zrazy navštevujú spoločne s deťmi.

Offroad trial patrí medzi omnoho adrenalínovejšie aktivity. Nie je to už len jazdenie. Ide viac o súťaženie a šport. Pretekári sú rozdelení do kategórií podľa náročnosti, a to original, štandard, modified, promodified, prototyp, soft a softšpecial. Je to určené na základe úprav auta. Preto aj náročnosť jednotlivých trialových sekcií sa tomu prispôsobuje. Roman Riško, známy pod prezývkou Riči, je organizátorom pretekov Offroad Lúky. Ale aj on nakoniec podľahol čaru trialu. „Offroad je super. Ale ak to mám porovnať s trialom, tam cítiť rodinnejšiu atmosféru. Všetci sú súdržní. Je to už ako rodina,“ hovorí. Trial je podľa neho už o niečom úplne inom. Adrenalínový šport, pri ktorom sa prekračujú hranice. „Nejde len o vozenie sa po blate. Musíš pri tom používať hlavu a rozmýšľať čo, kde, kedy. Každý si myslí, že len tak jazdíš. Ale keď si v aute, musíš sa do neho doslova vžiť. Musíš cítiť, čo dokáže a kde sú jeho hranice, aby si niečo odjazdil,“ dodáva.

Martin Čechuty so svojím autom. Foto: Archív Martin Čechuty

Vyjazdil si manželku

Roman sa trialu venuje od roku 2016, no patrí skôr medzi mladšiu generáciu. Ľubomír Staňo sa vo vodách alebo lepšie povedané blatách offroadu pohybuje už šestnásť rokov. „Od mala som mal záujem o techniku a podobné veci. Keď som mal sedemnásť rokov, otec kúpil bratovi a mne terénne auto Vitaru. Tak som začal sledovať úpravy a postupne som si ho prerábal do väčšieho terénu,“ opisuje svoje začiatky. Cez internetové fóra sa nakoniec dostal na prvý zraz do Prievidze. Atmosféra a ľudia si ho získali. Nadobudol nové priateľstvá a stal sa súčasťou „ofroaďáckej rodiny“. Dnes sú podľa neho zrazy skôr o peniazoch a o tom, kto má lepšie auto, či ide do lepšieho hotela. Úplne iné je to však pri triale. „Všetci prídeme tam, kde máme mať depo. Nabehnú karavány, postavia sa stánky, naštartujú centrály a vznikne počas pol dňa jedna dedina,“ vysvetľuje. V piatok sa tento ich „rituál“ začína a víkend patrí jazdeniu.

Ľubomír sa k offroad trialu dostal v roku 2011, keď bol na prvom preteku v Brezne. Partia, zábava, jazdenie, súdržnosť… Taký bol a je svet trialu. Keď sa niečo pokazilo, prišli hneď všetci pomôcť. Ako jedna veľká rodina. Offroad má však naozaj v rodine. Okrem toho, že na túto cestu zlákal svojho bratranca Malého Peťa, našiel pri tom aj svoju lásku. „Je to dcéra môjho najväčšieho konkurenta, proti ktorému jazdím už asi sedem rokov. Takže som si vlastne vyjazdil manželku,“ humorne dodáva.

Martin Čechuty na preteku. Foto: Archív Martin Čechuty.

Známi aj v zahraničí

Ak si myslíte, že Slováci v tomto športe nie sú známi, ste na omyle. Práve Ľubomír Staňo, ako šofér, a Milan Hanečák, ako spolujazdec, dosiahli v roku 2019 viacero úspechov. Vyhrali Majstrovstvá Slovenskej republiky, Majstrovstva Českej republiky, Majstrovstvá Európy a ešte aj Stredoeurópsky pohár.

Aj napriek radosti z úspechu pociťujú i veľkú zodpovednosť. „Vnímajú nás ako silnú konkurenciu. Napríklad, keď sa už Česi zbroja proti jedným, teda nám, je veľká zodpovednosť

si tie tituly udržať. Už to nie je také ako predtým, že sme sa nejako vozili a skončili ako skončili,“ vysvetľuje Staňo.

Okrem úspechov si užili aj jedinečnú atmosféru. Ako opisuje Milan, je zaujímavé prechádzať sa po kempe a vidieť vlajky z rôznych kútov sveta. No zážitkom býva už aj cesta. Slováci zvykli chodievať do zahraničia ako jedna veľká skupina. „Väčšinou šli tri alebo štyri autá a naložené vozíky. Čiže pre nás už len cesta tam bola dobrodružstvom. Ideš proste niekam dvetisíc kilometrov s kamošmi na pretek. Tešíš sa. Niečo medzi dovolenkou, ale zároveň aj napätie z toho, že nejdeš oddychovať. Má to svojskú atmosféru,“ povedal.

Úspechy nie sú jediným dôvodom, prečo o Slovákoch počuť. Je síce pravdou, že posledné roky pravidelne obsadzovali prvé priečky v niektorej kategórií. Ale v roku 2020 sa na Slovensku mal konať Eurotrial, teda majstrovstvá Európy. Bohužiaľ kvôli pandémií ich presunuli na tento rok. Šťastie nebolo na strane organizátorov, a tak súťaž opäť museli presunúť. Preto dúfajú, že sa to podarí v roku 2022.

Kde končia hranice adrenalínu a začína strach?

Vravia o sebe ako o adrenalínových exotoch. Milovníci extrémov a prekonávaní toho, čo sa dá a čo nie. Je to balansovanie medzi tým, čo je ešte vzrušením a kedy začína strach. Kde začínajú hranice pre tých, ktorí ich zbožňujú prekračovať?

„Človek si zvyká na extrémne situácie, až to niekedy preženie. Tie náklony, tie výjazdy. Pred piatimi rokmi by som do takého kopca nešiel. Ale teraz sa už spustím aj zo štvormetrovej kolmej steny. Príde mi to normálne,“ vysvetľuje Staňo. Dodáva, že posúvaním hranice si človek až neskôr uvedomí následky toho, čo sa mohlo stať. Našťastie majú prísne bezpečnostné pravidlá.

Majstrovstvá Českej republiky v offroad triale. Šofér Ľubomír Staňo a spolujazdec Milan Hanečák.
Foto: Archív Milana Hanečáka

Občas ani pravidlá nezachránia pred nehodou. Aj napriek tomu, že offroad možno považovať za jeden z najbezpečnejších motošportov. Nejazdí sa vo veľkej rýchlosti a autá sú vybavené pevnými kovovými rámami, bezpečnostnými pásmi a podobne. Lenže ani to nezaručí, že sa nemôže stať chyba. Svoje o tom vie povedať Martin Čechuty známy ako Čechto. „Bol to posledný výjazd za bonusové body na offroade. Išiel som do kopca prvý a keďže som sa hneď vygúľal a rozsekal, nikto tam už nešiel,“ opisuje. Aj napriek týmto okolnostiam však skončil prvý a vyhral. „ Auto na tom bolo lepšie než ja. Malo ohnutý disk, vybité čelné sklo, nejaké odreniny. V podstate bolo funkčné. A čo sa stalo mne? Skôr čo sa mi nestalo. Mal som zlomené všetky rebrá, prepichnuté pľúca, zlomené štyri stavce, zlomený prst, kľúčnu kosť, lopatku, hlavu som mal celú dotrhanú a pozašívanú tvár,“ vysvetľuje.

Ale ani táto nebezpečná nehoda ho neodradila, práve naopak – motivovala. Stále považuje offroad a trial za bezpečný šport. Priznáva, že to bola chyba, ktorú si zapríčinil sám, no neznamená to, že skončí. „Problémom bolo uvoľnenie zámku na pásoch. Viac-menej sa mi odopli. Takže som v tom aute lietal hore-dole, nakoniec som s neho ešte vypadol a ono padlo na mňa. Preto to bolo nebezpečné,“ končí svoje rozprávanie.

Koníček spôsobom života

Začalo to ako hobby. Teraz bez toho nevedia žiť. Aj napriek občasnému nebezpečenstvu, či finančnej náročnosti. Droga, ktorej sa nikto z nich nechce vzdať. Sú to proste milovníci adrenalínu, pre ktorých už svet bez jazdenia neexistuje. Offroad nie je len vozenie sa po blate. Je to rodina a zmysel života.

John Lennon v Bardejove

Liverpool, Reykjavík, Bardejov. Na prvý pohľad tieto mestá nič nespája, ale opak je pravdou. Vo všetkých nájdete pamätníky venované legendárnemu spevákovi Johnovi Lennonovi.

Ak sa rozhodnete navštíviť Bardejov, tak pravdepodobne prvá vaša zastávka bude historické centrum. Goticko-renesančné námestie už roky láka turistov a patrí medzi najvyhľadávanejšie miesta. Málokto však vie, že neďaleko od neho sa nachádza naozajstný unikát – park a ulica pomenované po Johnovi Lennonovi.

Budovanie pamätníka sa začalo v 80. rokoch a s týmto nápadom prišiel Pavol Zajac. Dom tohto horlivého fanúšika skupiny zdobia trojrozmerné grafiky a kované umelecké diela s podobizňami a motívmi Beatles a Johna Lennona. Okrem toho nájdeme v suteréne aj galériu venovanú liverpoolskym „Chrobákom“. Na západnej strane domu sa vyníma originálny notový part ich dvoch známych piesni, ktorý je vykovaný. V bezprostrednej blízkosti nachádzame Lennonov parčík, ktorý tvoria kamene venované každému jednému členovi kapely. Zdobia ich názvy najznámejších albumov. A to všetko stojí na najkratšej a najunikátnejšej ulici v Bardejove – Uličke Johna Lennona.

Aj napriek tomu, že teraz sa toto dielo nadšeného fanúšika a jeho kamarátov teší obľube domácich a aj turistov, nebolo tomu tak vždy. Komunistom sa park nepáčil, pretože prezentoval kultúru západného sveta a dokonca ho aj podpálili.

Neostalo iba pri pamätníku a Pavol Zajac každoročne organizuje v deň úmrtia slávneho speváka pietny koncert. Hoci minulý rok túto tradíciu nemohol dodržať, hudobníka si pripomenul aspoň symbolicky zapálením sviečky.

Pamätníky na počesť speváka zdobia miesta po celom svete. Kuba, Peru, Island či Japonsko. Tam všade sa organizujú koncerty, či výstavy na jeho počesť. A samozrejme aj v uličke Johna Lennona v Bardejove. Ak sa rozhodnete navštíviť Perlu Horného Šariša, tak sa nezabudnite pozrieť aj na tento unikát.

Autorka: Alexandra Ševčíková
Foto: autorka

Novinárske zverstvá

Na hodine manažmentu sme privítali Martina Podstupku, ktorý má dlhoročné skúsenosti s vedením redakcií

Magisterskí prváci sa dočkali milého prekvapenia počas stredajšej online hodiny Manažmentu médií. Ich tradičnú výučbu obohatila prednáška s odborníkom z praxe Martinom Postupkom.

Výučba sa začala tradične kontrolnými otázkami, či nám funguje technika, a potom slovo prebral hosť. Martin Postupka, ktorý je v súčasnosti vedúcim redaktorom dvojmesačníka SAV, sa počas prednášky so študentmi podelil o svoje dlhoročné skúsenosti z praxe. Poukázal na najčastejšie chyby pri písaní a upozornil na novinárske „zverstvá“. Rozhovoril sa aj o tom, že redaktori často nemajú dostatočne naštudovanú tému, čo sa potom prejavuje na kvalite textu. „Predstavte si takú scénku, ako stojí na úrade vlády po zasadnutiach redaktor, schytí ministra a všetko, čo sa ho spýta je: Pán minister, aká je filozofia návrhu, ktorý vláda schválila? V preklade to znamená: Nič z toho som nečítal, nič o tom neviem. Povedzte mi niečo, čo ustojí ako dvadsaťpäťsekundový šot,“ vysvetlil na príklade Martin Postupka.

Na záver prednášky bol priestor na otázky študentov. Ako to býva, zvedaví žurnalisti sa nedali zastaviť a tento čas naplno využili. „Bolo skvelé, že našim hosťom bol človek s dlhoročnou praxou v médiách. Páčilo sa mi, že viedol hodinu veľmi uvoľnene a porozprával nám aj niekoľko príhod z redakcie,“ zhodnotila štvrtáčka Bibiána.

Text: Alexandra Ševčíková
Foto: (bub)