Slovensko si zvolilo novú hlavu štátu na najbližších päť rokov. Stane sa ňou Peter Pellegrini. Výsledok volieb podľa prieskumných agentúr vyzeral byť veľmi tesný, no napokon bol rozdiel v hlasoch väčší ako sa čakalo. Vyhralo strašenie a antikampaň nad slušnosťou a pokojom? Komu pomohla vyššia účasť? A prečo sme si po desiatich rokoch zvolili opäť väčšie zlo do prezidentského paláca?
Antikampaň zabrala
Tohtoročné prezidentské voľby boli výnimočné hneď z niekoľkých hľadísk. No najmä tým, že kampaň sa naplno začala až po prvom kole, do ktorého sa dostali Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Hlavne prvý menovaný sa debatám vyhýbal a nevidel v tom zásadnejší problém. Veď karafiáty dôchodkyniam v kultúrnom dome stačia. Ešte stále súčasný predseda parlamentu sa v posledných dňoch pred moratóriom stále viac vymedzoval voči Ivanovi Korčokovi a hovoril, že on svoju vlasť nezradí a nepošle na Ukrajinu žiadnych slovenských vojakov. Veď aj keby chcel, prezident túto právomoc nemá. Tohto sa chytili ministri za stranu Hlas-SD, tí ľudia, ktorých o chvíľu pohltí opäť Smer-SD, a vyslali jasné stanovisko. Teda, uverejnili príspevky na sociálnych sieťach, kde vyzývali k voľbe Petra Pellegriniho. A prečo? Aby neumierali slovenskí synovia a vnuci vo vojne. Gratulujem pani Dolinková, toto je naozaj to, čo všetci chceme. Kolabujúce zdravotníctvo riešiť netreba, ale zdieľanie takýchto príspevkov, navyše retušovanej fotky ukrajinského vojaka bez zdroja, to áno.
Volebná noc ako z filmu
Prezidentom sa stane Peter Pellegrini, informovali médiá po jedenástej večer o novej hlave štátu. Predseda parlamentu mal vo svojom volebnom štábe mnoho podporovateľov z radov koaličných poslancov, premiéra, či exprezidenta. Andrej Danko sa na nábreží Dunaja neukázal. Asi sa už mentálne pripravoval na upratovanie Dúbravky. Taktiež chýbali aj najväčšie „celebrity“, ktoré mu vyjadrili priazeň – Dominika Cibulková, Zuzana Plačková alebo Jasmina Alagič. Naproti tomu vo volebnom štábe Ivana Korčoka v Starej tržnici prišli svojho kandidáta podporiť herci, speváci, známe osobnosti a opoziční poslanci. A aký je v tom rozdiel? U Pellegriniho by ste našli len takzvané celebrity a Eduarda Chmelára.
Robert Fico opäť v akcii
Peter Pellegrini sa počas tlačovky vyjadril, že: „Moja kandidatúra nebola postavená na marketingu, odpore, boji proti niekomu, rozhodol som sa kandidovať len preto, lebo som cítil podporu ľudí.“ Vy tomuto veríte? Kto tu vyťahoval vojnu a strašenie? A koho kampaň bola najmenej transparentná? Že by Pellegriniho? Na pódiu, ktoré sa hemžilo skvostami Slovenska aj stále žijúcou fosíliou Ivana Gašparoviča, ďakoval hádam všetkým, ktorým mohol. A hlavne by si najväčšiu úctu zaslúžili voliči Štefana Harabina, ktorí mu s radosťou dali hlas. Len im treba vysvetliť, že z NATO a EÚ nevystúpime. Alebo nebodaj áno? Vrchol programu bolo vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal: „Takto sa to robí, do psej matere.“ Aj toto priniesla volebná noc. Za burácajúceho potlesku a falošného smiechu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hovoril, ako ho teší, že Pellegrini bude slovenským prezidentom. Bodaj by nie, veď nepošle žiadneho vojaka na Ukrajinu, bude predĺženou rukou vlády Smeru a čo je najpodstatnejšie, už sa nebude musieť tlačiť v malom trojizbovom byte. K výsledkom volieb sa stihli vyjadriť už aj zahraničné médiá, ako BBC a The New York Times, ktoré píšu, že Peter Pellegrini je proruským populistom, ktorý zvíťazil nad prozápadným kandidátom.
Netreba lámať palicu
Hoci výsledky volieb nemusia byť pre každého prijateľné, je fakt, že prezidentom sa stal Peter Pellegrini. K jeho víťazstvu mu mohla pomôcť aj netradične vysoká účasť na úrovni 61,1 percent, čo je najvyššie od prvej priamej voľby v roku 1999. Obaja kandidáti získali prvýkrát v histórii v druhom kole vyše milión hlasov. „Babky demokratky“ ako za Vladimíra Mečiara rozhodli, že jamôčky a antikampaň bude lepšia ako skutočný pokoj a mier.
Slovensko je hádam nepoučiteľná krajina, kde každý hádže špinu na všetkých a nedokáže slušne diskutovať. Národ verí viac dezinformačným médiám, ktoré ponúkajú alternatívny názor a neveria, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý má právo na svoje územie. Peter Pellegrini chce byť prezidentom všetkých. Avšak jeho kampaň, rétorika, vyjadrenia a prekrúcania hovoria a svedčia o niečom inom. Je tu reálna hrozba, že bude predĺženou rukou premiéra Roberta Fica. Chceme byť ešte izolovanejší vo svete? Nestačí nám, že už teraz je naše renomé horšie a horšie? To, že všetci odtiaľto odídeme, nevyrieši absolútne nič. Lenže mladí ľudia sa nebudú chcieť vrátiť do krajiny plnej nenávisti a korupcie. V niektorých momentoch si myslím, či by nebolo lepšie, keby sa v určitom veku už nemohlo voliť. Pretože vidieť zábery plných autobusov, ktoré zvážajú dôchodkyne z celej krajiny len preto, aby hovorili, že Ivan Korčok by bol prezidentom vojny je viac než nechutné. Slovensko bolo, je a vždy bude, krajinou slušných ľudí. Len zlí tých dobrých vždy prekričia. Nenechajme túto krajinu napospas zločincom a bráňme ťažko vybojovanú demokraciu našimi rodičmi a prarodičmi.
Autor: Jakub Hrubši
