Na začiatku apríla na tlačovej besede minister školstva Tomáš Drucker avizoval, že nový zákaz používania mobilných telefónov na základných školách má vstúpiť do platnosti od najbližšieho septembra. Deklaroval, že cieľom zákazu nemá byť odstránenie digitálnych technológií zo škôl, ale ich premyslené a rozumné využívanie. My sme sa boli pozrieť, aký názor na to majú súčasní učitelia, či ľudia pracujúci v školstve na stredných školách a ako vidia nastávajúcu situáciu.
Jednou z respondentov bola aj súčasná učiteľka na lýceu C. S. Lewisa v Bratislave, Veronika Durčáková. Veronika učí angličtinu a telesnú športovú výchovu. Má mnoho skúseností nielen v oblasti učiteľstva, ale aj mentorské a manažérske zručnosti, ktoré nadobudla vo vzdelávacom programe Teach for Slovakia. Hovorí, že učiť na škole, akou je lýceum C. S. Lewisa, je veľmi inšpiratívne. A je to pre ňu dôkazom, že veci sa dajú robiť dobre.
Veronika, ako súčasná učiteľka na strednej škole, stretávate sa aj vy s problémom častého používania mobilných telefónov, či už počas vyučovania alebo aj mimo neho? Ako veľmi je vážna táto situácia? Je tento zákon relevantný?
Ako učiteľka na strednej škole často vidím študentov, ako trávia svoj voľný čas na telefónoch, aj napriek tomu, že by ho mohli tráviť inak. My sa ako učitelia snažíme vytvárať podmienky, aby ten čas mohli tráviť aj opačne. Napriek tomu si častokrát vyberú práve telefón, a tým sa zároveň aj izolujú od ostatných spolužiakov. Vďaka našim pozorovaniam sme sa neskôr rozhodli zaviesť reguláciu telefónov, pretože sa nám zdalo, že pokým majú telefón položený na lavici, tak sa aj ich pozornosť vytráca.
Áno, myslím si, že situácia je vážna. No aj napriek tomu stále beriem do úvahy, že s telefónmi vyrastali a sú súčasťou ich života a do veľkej miery aj ich identity. Na škole máme pravidlo, že keď sa vyskytne telefón na hodine, tak ho zoberieme a študent alebo študentka si ho môže zobrať až po vyučovaní.
Osobne som mala skúsenosť s tým, že jedna moja študentka toto pravidlo porušila a následne mala veľký problém odpútať sa od svojho telefónu. Každú jednu prestávku chodila za mnou s tým, kedy jej telefón vrátim naspäť. Hovorila mi, že nevie, čo má robiť, pretože jej spolužiaci sa s ňou nechcú rozprávať, alebo sú tiež všetci na telefónoch.
Bolo na nej vidno, že bola z toho veľmi nesvoja. Snažila som sa jej aj dohovoriť, nech sa skúsi porozprávať so spolužiakmi. Alebo nech si prečíta nejakú knihu, z tých ktoré máme k dispozícii. Ale čokoľvek som jej navrhla, bolo pre ňu veľmi náročné urobiť.
Čo myslíte, že sa týmto zákonom zmení? A zmení sa vôbec niečo? Budú deti rebelovať? Alebo ako hovorí minister, pomôže im to lepšie sústrediť sa a budú viac schopné učiť sa? Čo očakávate od ich reakcií?
Predpokladám, že bude veľmi záležať na tom, ako sa k tomu postavia rodičia žiakov. Ak budú rodičia rebelovať, tak budú aj ich deti. Naopak, ak sú deti naučené na určitú reguláciu telefónov už z domu, bude to pre nich jednoduchšie. Ak to samozrejme bude vopred komunikované.
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby to každá škola jasne oznámila. Mať podporu od ministerstva je jedna vec, ale je potrebné, aby sa všetci mohli pripraviť na to, že takáto zmena nastane. Tento zákon má začať platiť až od septembra, takže si myslím, že je tam dostatočný čas na prípravu. Pretože, ak sa na to dostatočne vopred nepripravia, alebo ak na to doteraz žiaci neboli zvyknutí, môžu veľmi pravdepodobne nastať situácie, kedy dôjde napríklad k emočných výbuchom. Alebo sa nebudú vedieť odpútať, budú nesvoje.
Toto je myslím práve úloha učiteľov, pomôcť deťom situáciu nejako zvládnuť a odkomunikovať im to. Pokiaľ budú mať školy a učitelia dobre nastavené dôsledky pri porušovaní tohto pravidla, tak verím, že sa to bude dať zvládnuť.
Minister avizoval, že budú rôzne spôsoby, akými chcú mobilné telefóny na školách zbierať. Aký by bol podľa vás najefektívnejší spôsob, ako by sa toto dalo dodržiavať?
Osobne som zachytila, že by mali byť na školách zavedené skrinky, kde žiaci budú odovzdávať telefóny. Toto je možno jeden zo spôsobov, ktorý by mohol fungovať. Myslím si, že na školách, kde už isté regulácie sú nastavené, tak to bude určite jednoduchšie niečo takéto dodržiavať.
Ale ak sú školy, ktoré to takto nastavené nemajú, tak to môže byť určite výzva. Tam si myslím, že takýto spôsob odovzdávania telefónov do skriniek môže byť spôsobom, ako vie toto pravidlo fungovať. Že teda ráno telefón odovzdajú do skrinky a poobede po škole si ho môžu znovu zobrať.
Čo sa týka samotných regulácii, tak napríklad u nás na škole (my sme ale stredná škola, nie základná, čiže neviem ako udržateľné by toto bolo na základných školách) to funguje tak, že máme rozdelené pravidlá podľa režimov. Máme focus mode (tzv. „režim kedy sa sústredíme“) a casual mode (tzv. „voľnejší režim“).
To znamená, že keď máme focus mode, tak vtedy telefóny nesmieme vidieť na lavici a musia byť odložené v školských taškách. A keď je casual mode, tak to znamená, že telefóny študenti môžu používať, môžeme ich vidieť na lavici, ale samozrejme ich môžu používať iba na vzdelávacie účely.
Okrem zbierania a obmedzovania používania mobilných telefónov, je ešte niečo, čo by slovenské školstvo potrebovalo na zlepšenie výuky a pomoci deťom pri lepšom sústredení sa a koncentrácii?
Verím tomu, že aj zásah zo strany ministerstva školstva je určite dobrým krokom k zlepšeniu slovenského školstva. Myslím si, že s týmto obmedzením súvisia aj určité sprítomňovacie techniky. Pri deťoch sa čoraz viac dáva väčší dôraz na ich emócie a sprítomnenie momentu.
Ak by som mala uviesť nejaký príklad, ktorý sa mne osobne už osvedčil, bola situácia, keď som dala študentom priestor na čítanie počas hodiny. Mali stanovený čas, pätnásť minút, kedy všetci naraz čítali. Videli aj ostatných spolužiakov, ako čítajú, a tak sa zároveň podporovali. Vtedy som si všimla, že vedia naozaj „vypnúť“, sústrediť sa a ponoriť sa do kníh, čo majú pred sebou. Možno aj toto je jedna z možných alternatív. Na to je ale potrebné mať knihy k dispozícii.
Čo si viem predstaviť, že by vedelo fungovať najmä pri mladších deťoch je striedanie konkrétnych aktivít, pridávanie fyzických cvičení alebo niečoho podobného. U nás na škole sa veľmi uchytila hrazda, ktorú sme nainštalovali na chodbe. Takýmto spôsobom sú aj prestávky príležitosťou, kedy sa študenti vedia odpútať od telefónov. Dávajú si rôzne výzvy, kto dá viac zhybov a podobne. Taktiež to prepája vzťahy študentov a častokrát sa stáva, že sa začnú rozprávať s inými študentmi, s ktorými by sa predtým nikdy nerozprávali.
A takisto vie určite pomôcť aj prístup učiteľov ku žiakom. Aby povzbudzovali študentov ísť viac do hĺbky v hodnotách a nie len tak po povrchu.
Autorka: Sochorová Petra
Autorka fotografie: Veronika Durčáková
Na fotografii: Veronika Durčáková
