Tatiana Stančíková

Mercedes Benz Fashion Live je podujatie, ktoré dáva priestor na prezentáciu slovenským aj českým dizajnérom a študentom módy. V rámci 11. ročníka, ktorý sa konal začiatkom októbra 2024 v priestoroch Slovenskej národnej galérie, na móle neunikla pozornosti ani kolekcia ,,defectum “.

Mladá návrhárka a minuloročná víťazka ankety o najobľúbenejšieho dizajnéra, Terézia Feňovčíková, pôsobí na módnej scéne už od roku 2018. Je známe, že sa pri svojej tvorbe necháva inšpirovať práve kinematografiou. V rozhovore okrem iného prezradila, že inak tomu nebolo ani tentokrát a aký film sa stal hlavným motívom jej najnovšej tvorby.

V čom vám pri tvorbe pomáha inšpirácia filmovou tvorbou?

Moja osobná fascinácia filmovou tvorbou a hlavne hororovým a sci-fi žánrom mi pomáha vizuálne uchopiť koncept, ktorý býva abstraktný. Medzi konceptom a filmovou inšpiráciou hľadám súvislosti a nadväznosť, výber nikdy nie je náhodný. Filmová klasika zároveň určuje „mood“ a môj prístup k tvorbe, čo zahŕňa výber odevov, farebnosť či styling .

Aký film sa stal podnetom tohtoročnej kolekcie z prehliadky MBFL?

Aby bol koncept zrozumiteľný, snažím sa ho prerozprávať cez odkaz na filmovú klasiku Americké psycho (Mary Harron, 2000). Postava yuppie reprezentanta, bohatého newyorského investičného bankára Patricka Batemana, vyzerá na povrch dokonalo. Za výzorom dobre vyzerajúceho muža stojí citová vyprahnutosť, znechutenie a egocentrizmus, ktoré si kompenzuje matériou, sebazdokonaľovaním a luxusom. Stupňuje sa v ňom vnútorné napätie a trápenie si kompenzuje bizarnými situáciami, ktoré vyústia až do výbuchu nekontrolovateľného násilia.

Ak si túto tému prenesieme do reálneho sveta, na čo konkrétne odkazuje?

Prostredníctvom kolekcie defectum som chcela vytýčiť problém toxicity sociálnych médií, ktoré sa stali platformou na chválenie. Falošná dokonalosť, ktorá sa zdá na prvý pohľad skutočná, je len inscenáciou idylického života influencera a mladých ľudí ovplyvňuje až do takej miery, že narušuje ich duševný stav. Znásobuje sa pocit úzkosti, depresie a užívatelia sa cítia neatraktívni a menejcenní.

Jedinečným prvkom však určite bola aj performancia, ktorá sa odohrala na móle ešte pred začiatkom prehliadky. Niekoľko komparzistov stálo v priehľadných plášťoch s farbami na tvári a pozerali sa uprene cez divákov. Ak smiete prezradiť, aký odkaz to malo zanechať?

K prehliadke som zvolila aj performatívnu časť, ktorá mala za účel navnadiť na atmosféru kolekcie počas čakania na šou. Početnosť performérov, styling a vizáž vytvorená na mieru odkazujúc na dezén použitý v kolekcii, či zvolená choreografia a ich tichý odchod mali vytvoriť pocit ,,kmeňovej“ príslušnosti.

Aký plán máte so značkou ďalej?

Mojou víziou je postupne dostávať jednotlivé kúsky do výroby a zároveň ponechať tie esenciálne v ateliérovej tvorbe. Veľkým cieľom je však rozšíriť svoje pôsobenie a predaj aj v zahraničí.

Ďakujem za rozhovor!

Autorka: Tatiana Stančíková

Foto: Arthur Koff, Adam Tarana

Začiatkom roka hlavné mesto Maďarska ožilo módou. V múzeu výtvarných umení predviedli svoje jarné a letné kolekcie známi maďarskí dizajnéri. Nechýbalo však ani zastúpenie z iných krajín a, samozrejme, ani zo Slovenska. Okrem prehliadky nových tvári, kde sa odprezentovali študentky dizajnu, svoju novú kolekciu predstavila aj Slovenka Petra Kubíková. Diváci mali možnosť na móle vidieť 14 modelov z jej najnovšej zimnej kolekcie, ktorá nesie názov Fluidum.

Kde najčastejšie čerpáte inšpiráciu pri tvorbe kolekcii a prečo vo vašej tvorbe zohráva takú veľkú úlohu práve Japonsko?

Čerpám ju najmä z okolia, z toho čo zažívam a vidím. Často sa inšpirujem práve rôznymi formami umenia, či už je to architektúra, obrazy alebo hudba. Aj  materiál, jeho farba a povrchová úprava, sú veľkým zdrojom inšpirácie. Vďaka zážitkom tiež často prídem na nejaký zaujímavý nápad. Čo sa týka Japonska, mám k nemu naozaj blízky vzťah. Keďže ma na VŠVU neprijali na prvýkrát, rozhodla som sa pre štúdium japonského jazyka na UK v Bratislave. Trvalo šesť rokov. Štvrtý ročník som absolvovala na univerzite Ferris v Jokohame. S japončinou a japonskou kultúrou som v kontakte každý deň prostredníctvom japonskej kinematografie, literatúry, ale aj práce v podobe výučby či tlmočenia a prekladov. Zo začiatku bola inšpirácia Japonskom priama, no teraz je to skôr podvedomé.

Prezraďte nám, čo bola hlavná inšpirácia v kolekcii, ktorú sme mali možnosť vidieť na móle v Budapešti?

Prehliadka bola určená na obdobie jeseň a zima 2024/2025. Proces tvorby som začala približne dva týždne pred Vianocami, keď takmer každý deň snežilo a vonku panovala skutočná zimná atmosféra. Preniesla som ju do kolekcie v podobe chladných farieb so zaujímavou štruktúrou. Jednotlivé strihy a siluety, ktorým dominovali výrazne plecia, som prispôsobila povahe materiálu. Oblečenie v kolekcii bolo zoskupené do farebných blokov od krémovej, cez sivomodrú, bielu, fialovú a záver bol venovaný tmavému denimu. Farebné bloky boli podporené autorskými drevenými náušnicami vo farbách jednotlivých odevov. Dôležitú úlohu pri výstavbe kolekcie zohrával kontrast v podobe farby, lesku a matu, či štruktúry.

Preferujete prezentáciu svojich prác skôr v zahraničí?

Áno, už od študentských čias som sa zúčastňovala rôznych prezentácii v zahraničí a vždy sa mi to veľmi páčilo. V piatom ročníku na VŠVU som napríklad vycestovala na súťaž až na Nový Zéland. Domácu scénu som už poznala, ale veľmi prínosné bolo pre mňa porovnať moju tvorbu s tvorcami v mojom veku a na mojej úrovni v zahraničí. Veľmi ma to posúvalo a aj naďalej posúva, nakoľko ako dizajnérka som na svoju tvorbu veľmi kritická. Prostredníctvom prezentácie v zahraničí dokážem osloviť nové publikum a  je to pre mňa aj výlet, keď si pár dní oddýchnem, spoznám nové miesta a zároveň objavím nové predajne s látkami.

Ako volíte materiály na tvorbu a ako nakladáte s textilným odpadom, ktorý pri práci vzniká?

Materiál hľadám a nakupujem najmä počas výletov. Viacero látok mám z Japonska, Lisabonu, Budapešti i Nového Zélandu.  Vždy, keď som niekde v zahraničí, navštevujem obchody s látkami a vyberiem si, aké sa mi páčia a viem, že ich v budúcnosti využijem pri tvorbe. Všetko sa snažím pri výrobe zužitkovať čo najviac sa dá, no samozrejme, vždy nejaký odpad predsa len vznikne. Často zo zvyškov vytváram detaily alebo textilné doplnky, napríklad gumičky do vlasov či cestovné vrecká na oblečenie. Nepoužitý nadbytočný materiál občas venujem aj študentom alebo stážistom z ateliéru, ktorí ho ešte môžu ďalej použiť. Ak sa náhodou niečo z prehliadky dlhšie nepredá, neskôr to prerobím na nový kúsok.

Existuje nejaká dobrá rada, ako si udržať svoj šatník moderný, ale pritom sa nezahltiť všetkými trendami z fast fashion?

 Aj mne ako návrhárke to trvalo dlhšie. Najmä, keď som bola mladšia, mala som tendenciu kúpiť si „wau efekt“ kúsok, ktorý ma v obchode ohúril a neskôr som zistila, že ho nemám s čím zladiť, necítim sa v ňom dobre a vlastne ani nemám príležitosť ho vynosiť. Pri vytváraní šatníka je dôležité zadefinovať si, čo je pre váš životný štýl vyhovujúce a praktické, podľa toho, kde a ako trávite deň. Treba ísť skôr po veciach a farbách, ktoré sa dajú medzi sebou kombinovať a viete si ich obliecť na niekoľko spôsobov. Netreba zabúdať ani na jednoduchú údržbu, pretože veci, ktoré sú určené len na chemické čistenie ostanú visieť v skrini, pretože mnohých otravuje neustále chodiť do čistiarne. Samozrejme, je dobré mať aj pár vecí, ktoré sú extravagantnejšie, ale skôr vo forme doplnkov, akými sú kabelka, opasok, náušnice alebo šatka okolo krku. Takéto doplnky vedia celý vzhľad ozvláštniť a dať mu zakaždým iný nádych.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov!

Autorka: Tatiana Stančíková

Foto: Archív Petry Kubíkovej

Klára je študentkou štvrtého ročníka na strednej škole so zameraním na odevný dizajn. Tento rok mala možnosť ukázať svoju kreativitu a talent aj na móle Bratislavských módnych dní. V rozhovore prezradila niečo o sebe, ale aj o štúdiu odevného dizajnu.

Ako ste sa dostali k tomu, čo študujete a robíte?

Celé sa to začalo školou umeleckého priemyslu v Trenčíne. Pri výbere strednej školy som nevedela, akým smerom sa vydať, tak som sa rozhodla pre to, čo ma vtedy bavilo najviac. Tým bolo práve kreatívne tvorenie, zaujal ma konkrétne odbor odevný dizajn. Aj napriek tomu, že som bola predsa ešte len 15- ročné dieťa si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie.

 Čo vás na tomto odbore najviac zaujíma?

Že sa stále mám čo učiť. Vždy prichádzajú nové nápady a techniky, ako čo zhotoviť. Že do odevov môžem vkladať svoje nápady, vytvoriť niečo svojimi rukami a poňať to vlastným štýlom.

Myslíte si, že škola,  kde študujete, je vhodná voľba pre ľudí , ktorí by sa chceli venovať odevnému dizajnu? Aká je vaša skúsenosť?

Myslím si, že naša škola je dobrá nielen v odbore, ktorý študujem ja. Samozrejme, odevný dizajn je tu najdlhšie, keďže bola spočiatku len odevná. Je jasné, že techniky medzičasom pokročili, ale remeslo zostáva stále také dobré ako kedysi a táto škola je tým známa. Vychádzajú z nej naozaj šikovní žiaci. Počas štúdia máme množstvo príležitostí ukázať svoje modely napríklad na prehliadkach a výstavách.

Máte nejaký vzor práve v tomto odvetví? 

V súčasnosti asi nie. Vždy, keď objavím nejakého nového návrhára, ktorý ma zaujme, tak sledujem jeho tvorbu a často sa ním inšpirujem, ale stále sa to mení rovnako, ako aj môj osobný štýl, a to tiež hrá určite veľkú rolu.

Čo pokladáte za svoj doposiaľ najväčší úspech alebo čo vám spravilo najviac radosť?

Som rada, že môžem robiť to, čo ma naozaj zaujíma. Nemám pocit, že by som z tej “verejnej” stránky dosiahla nejako veľa, ale snažím sa byť čo najlepšia pre samú seba.

Tento rok ste sa zúčastnili Bratislavských módnych dní. Bola to vaša prvá akcia, kde ste mali možnosť predviesť svoje modely?

Svoje modely som predvádzala na rôznych prehliadkach. Hlavne na akciách organizovaných našou školou a podobne. Dokonca som mala možnosť zúčastniť sa prehliadky aj v Česku. Pozvala ma tam módna návrhárka Beáta Rajská, u ktorej som bola v treťom ročníku na praxi. V rámci Bratislavských módnych dní som sa však zúčastnila súťaže mladých nádejí vo svete módy a práve to bolo pre mňa niečím novým.

Ktorá z kolekcií, na ktorých ste pracovali, je vaša najobľúbenejšia­? A prečo?

Asi to bola kolekcia, ktorú sme robili v treťom ročníku. Témou bola inšpirácia módnym návrhárom. Páčilo sa mi na tom najmä to, že sme si prvýkrát vyskúšali šitie úplne od začiatku. Robili sme si strihy a kaliká odevu a napokon sme samé kolekcie šili.

Plánujete sa venovať odevnému dizajnu aj do budúcna?

Určite mám v pláne zatiaľ pokračovať a podať si prihlášky na vysoké školy s týmto zameraním, ale tiež uvidím, čo mi skúsenosti a príležitosti prinesú ďalej.

Čo by ste v tejto oblasti chceli dosiahnuť?

Úprimne, nejaký konkrétny cieľ asi nemám. Čo príde, to príde a sama som na to zvedavá.

Čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja?

Nie vždy musí byť všetko dokonalé. Vždy som sa stresovala nad maličkosťami, na ktoré keď sa teraz spätne pozriem, vidím, že vôbec nemajú takú váhu, akú som im vtedy pripisovala. A ako som spomenula v predchádzajúcej odpovedi: Čo príde, to príde, svoj život by si mal každý užiť najlepšie ako vie.

Autorka: Tatiana Stančíková
Fotografie: Mária Gandica Streďanská

To je názov expozície organizovanej talianskym kultúrnym inštitútom, ktorá v posledných mesiacoch spestrila Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s nadáciou Fondazione Capucci, ktorej cieľom je uchovávať práce Roberta Capucciho..

Roberto Capucci, ktorý vystavené dizajny navrhol, patrí medzi významných módnych návrhárov. Začal tvoriť v Ríme, odkiaľ aj pochádza. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde úspešne pokračoval vo svojej tvorbe. Christian Dior ho ako 26-ročného vymenoval za najlepšieho módneho dizajnéra. Za zmienku stojí aj fakt, že bol prvým neamerickým módnym návrhárom, ktorý obliekal Marilyn Monroe.

Poznávacím znamením jeho práce sú šaty, takzvané sochy z 80. a 90. rokov. Tie sa radia skôr medzi umelecké diela, než nositeľné kúsky. Dve z nich je možnosť pozrieť si práve teraz aj v našom hlavnom meste. Veľkú časť výstavy však tvoria práve jeho nákresy. Je skutočne zaujímavé vidieť takýmto spôsobom celý postup jeho práce a akú dôležitosť pri výtvore finálneho kúsku zohráva práve návrh. Jeho ilustrácie sú veľmi farebné a skutočne prepracované. Obsahujú množstvo zaujímavých tvarov a ako Capucci sám povedal, látka je pre neho ako pre maliara plátno, či sochára mramor. Jeho cieľom je vytvoriť priam až architektonický kúsok.

Jeho dizajny vystavovali mnohé známe Európske múzeá a od roku 2008 funguje vo Florencii aj jeho vlastné s názvom Capucci Museum. Výstava, na ktorej ich po prvýkrát môžeme obdivovať aj v Bratislave, potrvá ešte do konca tohto týždňa.

Autorka: Tatiana Stančíková

Foto: Tatiana Stančíková