Čo ak nás škola nebaví a nevieme ako ďalej?

Pixabay.com

Podľa výskumu Univerzity Komenského až tretina vysokoškolákov trpí depresiami.

Čo ak je to práve vysoká škola? Určite veľa študentov hľadá odpoveď na túto otázku. Každý z nás si myslí, že si ju vyberá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale stále nás trapi myšlienka – čo ak..?

Čo ak nás od začiatku štúdium nezaujíma a nenašli sme sa v ňom?

Po úspešnom ukončení strednej školy má každý možnosť vybrať si. Alternatívy sú len dve. Škola života alebo vysoká škola. Je len na nás, čo si zvolíme. Najdôležitejšie je robiť to, čo nás baví. Alebo aspoň si myslíme, že by nás baviť mohlo. Nikdy by sme nemali robiť niečo, s čím nie sme na stopercentne stotožnení alebo dokonca kvôli niekoho predstave.

Často sa stáva, že človek ide na vysokú školu len kvôli rodičom. Aby naplnil ich očakávania. Preto v škole pretrváva, aj keď by ho možno bavila iná alebo – žiadna. Druhým najčastejším prípadom je, že si vyhliadneme zameranie, ktoré nie je tým pravým pre nás a zistíme to až po čase. Nie všetko je pre každého a ani štúdium nie je výnimkou.

Ani zavreté školy nie sú výhra. Ak sme sa dostali do takejto situácie, určite nám ani to nepomáha zistiť, či nás škola baví alebo ani nie. Online výučba a prezenčná sú dve úplne odlišné veci. To si každý z nás už stihol za tie dva roky uvedomiť.  Niekto v tom vidí pozitíva a niekto samé negatíva.

Problém by mohla vyriešiť možno lepšia organizácia času, oddýchnutie si od stresu (napríklad prechádzkou v prírode a urovnaním si myšlienok v hlave) alebo len pretrpieť zlú situáciu, ktorú práve prežívame.

Ak ani potom nie sme si istí tým, čo študujeme, môžeme urobiť niekoľko zmien, ale dôležité je, aby sme všetko začali riešiť včas.

Keď človek cíti, že niečo nie je v pohode a cíti sa nekomfortne v tom, čo študuje, mal by sa porozprávať s niekým blízkym. Nie je hanba požiadať o pomoc o radu svojho blízkeho, ale ani odborníka.

Možno by bolo dobré, keby vysoké školy mali školského psychológa, ktorý by v takýchto situáciách mohol študentom pomôcť rozhodnúť sa správne. A najmä podchytiť tento problém včas, aby študent neprepadol depresiám.

Čo ak tento problém nezačneme riešiť včas, trápime sa, až to prejde k depresiám?

Smútok, hnev, pocit beznádeje. Aj týmito slovami sa táto duševná choroba dá popísať. Podľa výskumu Univerzity Komenského až tretina vysokoškolákov trpí depresiami. V porovnaní s výskumami z rokov 2018 a 2021 sa počet depresií zvýšil zo 16 na 32 percent.

U študentov sa môžeme stretnúť skôr s dočasnou formou depresie. Môže to mať na svedomí aj to, že svoje pocity potláčame v sebe, nedávame ich dostatočne najavo a potom si okolie myslí, že je všetko v poriadku aj keď opak je pravdou.

Nie je hanba otvorene komunikovať o psychickom zdraví a nepohode. Existuje množstvo liniek   vytvorených práve na pomoc študentom.

A na záver, čo ak…

Čo ak naberieme všetku odvahu, ktorú v sebe skrývame a rozhodneme sa štúdium ukončiť?  Ak stále pociťujeme, že nás to nezačalo baviť, je vhodný čas ukončiť túto etapu a vyskúšať niečo nové.

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply