Monthly Archives:

apríl 2024

Komentár: Prezident „pokoja a mieru“

Slovensko si zvolilo novú hlavu štátu na najbližších päť rokov. Stane sa ňou Peter Pellegrini. Výsledok volieb podľa prieskumných agentúr vyzeral byť veľmi tesný, no napokon bol rozdiel v hlasoch väčší ako sa čakalo. Vyhralo strašenie a antikampaň nad slušnosťou a pokojom? Komu pomohla vyššia účasť? A prečo sme si po desiatich rokoch zvolili opäť väčšie zlo do prezidentského paláca?

Antikampaň zabrala

Tohtoročné prezidentské voľby boli výnimočné hneď z niekoľkých hľadísk. No najmä tým, že kampaň sa naplno začala až po prvom kole, do ktorého sa dostali Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Hlavne prvý menovaný sa debatám vyhýbal a nevidel v tom zásadnejší problém. Veď karafiáty dôchodkyniam v kultúrnom dome stačia. Ešte stále súčasný predseda parlamentu sa v posledných dňoch pred moratóriom stále viac vymedzoval voči Ivanovi Korčokovi a hovoril, že on svoju vlasť nezradí a nepošle na Ukrajinu žiadnych slovenských vojakov. Veď aj keby chcel, prezident túto právomoc nemá. Tohto sa chytili ministri za stranu Hlas-SD, tí ľudia, ktorých o chvíľu pohltí opäť Smer-SD, a vyslali jasné stanovisko. Teda, uverejnili príspevky na sociálnych sieťach, kde vyzývali k voľbe Petra Pellegriniho. A prečo? Aby neumierali slovenskí synovia a vnuci vo vojne. Gratulujem pani Dolinková, toto je naozaj to, čo všetci chceme. Kolabujúce zdravotníctvo riešiť netreba, ale zdieľanie takýchto príspevkov, navyše retušovanej fotky ukrajinského vojaka bez zdroja, to áno. 

Volebná noc ako z filmu

Prezidentom sa stane Peter Pellegrini, informovali médiá po jedenástej večer o novej hlave štátu. Predseda parlamentu mal vo svojom volebnom štábe mnoho podporovateľov z radov koaličných poslancov, premiéra, či exprezidenta. Andrej Danko sa na nábreží Dunaja neukázal. Asi sa už mentálne pripravoval na upratovanie Dúbravky. Taktiež chýbali aj najväčšie „celebrity“, ktoré mu vyjadrili priazeň – Dominika Cibulková, Zuzana Plačková alebo Jasmina Alagič. Naproti tomu vo volebnom štábe Ivana Korčoka v Starej tržnici prišli svojho kandidáta podporiť herci, speváci, známe osobnosti a opoziční poslanci. A aký je v tom rozdiel? U Pellegriniho by ste našli len takzvané celebrity a Eduarda Chmelára.

Robert Fico opäť v akcii

Peter Pellegrini sa počas tlačovky vyjadril, že: „Moja kandidatúra nebola postavená na marketingu, odpore, boji proti niekomu, rozhodol som sa kandidovať len preto, lebo som cítil podporu ľudí.“ Vy tomuto veríte? Kto tu vyťahoval vojnu a strašenie? A koho kampaň bola najmenej transparentná? Že by Pellegriniho? Na pódiu, ktoré sa hemžilo skvostami Slovenska aj stále žijúcou fosíliou Ivana Gašparoviča, ďakoval hádam všetkým, ktorým mohol. A hlavne by si najväčšiu úctu zaslúžili voliči Štefana Harabina, ktorí mu s radosťou dali hlas. Len im treba vysvetliť, že z NATO a EÚ nevystúpime. Alebo nebodaj áno? Vrchol programu bolo vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal: „Takto sa to robí, do psej matere.“ Aj toto priniesla volebná noc. Za burácajúceho potlesku a falošného smiechu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hovoril, ako ho teší, že Pellegrini bude slovenským prezidentom. Bodaj by nie, veď nepošle žiadneho vojaka na Ukrajinu, bude predĺženou rukou vlády Smeru a čo je najpodstatnejšie, už sa nebude musieť tlačiť v malom trojizbovom byte.  K výsledkom volieb sa stihli vyjadriť už aj zahraničné médiá, ako BBC a The New York Times, ktoré píšu, že Peter Pellegrini je proruským populistom, ktorý zvíťazil nad prozápadným kandidátom.

Netreba lámať palicu

Hoci výsledky volieb nemusia byť pre každého prijateľné, je fakt, že prezidentom sa stal Peter Pellegrini. K jeho víťazstvu mu mohla pomôcť aj netradične vysoká účasť na úrovni 61,1 percent, čo je najvyššie od prvej priamej voľby v roku 1999. Obaja kandidáti získali prvýkrát v histórii v druhom kole vyše milión hlasov. „Babky demokratky“ ako za Vladimíra Mečiara rozhodli, že jamôčky a antikampaň bude lepšia ako skutočný pokoj a mier.

Slovensko je hádam nepoučiteľná krajina, kde každý hádže špinu na všetkých a nedokáže slušne diskutovať. Národ verí viac dezinformačným médiám, ktoré ponúkajú alternatívny názor a neveria, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý má právo na svoje územie. Peter Pellegrini chce byť prezidentom všetkých. Avšak jeho kampaň, rétorika, vyjadrenia a prekrúcania hovoria a svedčia o niečom inom. Je tu reálna hrozba, že bude predĺženou rukou premiéra Roberta Fica. Chceme byť ešte izolovanejší vo svete? Nestačí nám, že už teraz je naše renomé horšie a horšie? To, že všetci odtiaľto odídeme, nevyrieši absolútne nič. Lenže mladí ľudia sa nebudú chcieť vrátiť do krajiny plnej nenávisti a korupcie. V niektorých momentoch si myslím, či by nebolo lepšie, keby sa v určitom veku už nemohlo voliť. Pretože vidieť zábery plných autobusov, ktoré zvážajú dôchodkyne z celej krajiny len preto, aby hovorili, že Ivan Korčok by bol prezidentom vojny je viac než nechutné. Slovensko bolo, je a vždy bude, krajinou slušných ľudí. Len zlí tých dobrých vždy prekričia. Nenechajme túto krajinu napospas zločincom a bráňme ťažko vybojovanú demokraciu našimi rodičmi a prarodičmi.

Autor: Jakub Hrubši

Výstava Randál: Umenie by malo byť prejavom najväčšej slobody

Študentský spolok LIGHT* Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s priestorom RARE cultural space na pôde Vysokej školy výtvarných umení na Hviezdoslavom námestí predstavil v rámci 3. ročníka kvír festivalu výstavu s názvom Randál (Make it bold! Make it queer!). Vernisáž sa konala 4. apríla o 18-tej hodine, no záujemci si umenie budú môcť pozrieť denne od 13-18-tej hodiny až do 10. apríla. Rovnako to platí aj na víkendy.

Téma “Randál” reflektuje paradox súčasnej situácie, keď umenie podlieha cenzúre a represii, aj keď by malo byť prejavom najväčšej slobody. Každé dielo sa snaží byť vyhlásením proti uniformite a bojuje za jedinečnosť ľudského bytia.

„Chceme, aby táto výstava nebola len miestom na zhliadnutie krásneho umenia, ale aby bola aj miestom na úvahu. Ako môže ovplyvniť spoločnosť? Ako môžeme použiť umenie ako nástroj na zmenu a kritiku? Tieto otázky nás poháňajú k diskusii a k úvahám o jeho sile v našom svete. Takže, nechajme sa inšpirovať a nechajme sa prekvapiť. Dovoľte nám vytvoriť Randál, ktorý nás spojí a pohne nás k lepšej a slobodnejšej budúcnosti,“ vyjadril sa v príhovore jeden z organizátorov, Filip Vrabeľ.

Rovnako sa poďakoval aj členom tímu RARE, ktorý dielam poskytol slobodný priestor na vyjadrenie. Spomenul aj umelcov, vďaka kreativite ktorých sa výstava stala živšou a úžasnejšou.

Po príhovore sa zúčastnení vybrali do skromnej galérie, ktorú tvorili tri miestnosti. Medzi vystavenými kúskami boli rôzne fotografie, kresby, literárne príspevky či iné kreatívne výtvory. Všetky znázorňovali rovnakú silu a jedinečnosť no každý vo svojej vlastnej podstate.

Za dobrovoľné vstupné je výstava prístupná pre širokú verejnosť.

Autorka článku: Veronika Cechová

Foto: Autorka

FESTIVAL POPKULTÚRY AnimeSHOW 2024 V BRATISLAVE

V hlavnom meste to žije rôznymi udalosťami. Dôkazom toho je aj medzinárodný festival popkultúry AnimeSHOW 2024, ktorý sa konal od piatku 22. marca do nedele 24. marca v Dome kultúry v Ružinove. Prioritou v programe boli akcie v rámci pop kultúrnych subžánrov, ako sú komiksy, anime, ale aj fantasy, sci-fi a horor. Jeho súčasťou bola aj rozsiahla ponuka workshopov, stretnutí so spisovateľmi, odborných prednášok, prehliadka najnovších filmov, hudby, kreatívnych súťaží a fantastickej literatúry.

Festival v uplynulých rokoch zaujal pevnú pozíciu medzi podujatiami podobného zamerania, ktoré bývajú v stredoeurópskych krajinách. Vďaka získanej dobrej povesti ho navštevuje nielen mnoho domácich návštevníkov, ale aj veľa zahraničných záujemcov, najmä z Českej republiky.

Program na tri dni festivalu bol naozaj pestrý, časť návštevníkov však mohlo zneistiť vstupné 20 až 30 eur na deň. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa program na sobotu javil ako najvhodnejší pre študenta žurnalistiky. Pri pokladniciach boli už doobeda také rady, že bolo jasné, že podobne uvažovalo veľa mládeže. Medzi nimi bolo aj veľa fanúšikov cosplay, čiže ľudí, ktorí sa zúčastňujú rôznych fantasy hier vo fantastických kostýmoch. Niektoré boli naozaj veľmi originálne. Po chvíli sa však každý dostal do ohradeného areálu podujatia, kde bolo možné zamerať pozornosť rôznymi smermi. Hlúčiky sa rozišli nielen do hlavnej sály, anime salónu, či fantasy salónu, ale podaktorí priamo do bufetov.

Premietanie filmu Ninja korytnačky v hlavnej sále sme prenechali mladším ročníkom a vypočuli sme si radšej prednášku o knihe a filme Duna v Scifi salóne. Toto dielo klasika žánru Franka Herberta o boji za slobodu na púštnej planéte filmári spracovali na vysokej úrovni a v kinách práve premietajú jeho druhý diel. Je zjavné, že vysoké investície sa tvorcom filmu určite vrátia.

Po Fantasy salóne nasledovala prednáška slovenskej autorky Lívie Hlaváčkovej na tému „Prečo nechcete žiť vo fantasy svete“. Pomerne drsné argumenty prednášajúcej zrejme presvedčili poslucháčov, že ocitnúť sa vo fantasy svete by skutočne nechceli.

Prechádzka mimo salónov po prednáškach sa zišla nielen na rozchodenie stuhnutých končatín, ale aj na občerstvenie v stánku a obdivovanie historického tábora, lukostreleckej strelnice a pestrých kostýmov mnohých zúčastnených. Hry ako Magic the Gathering, či Warhammer mali svoj priestor, kde sa zhromažďovali takýmto hrám oddané tlupy priaznivcov.

Prednáška spisovateľa Martina Juríka na tému „Kto boli morské národy“ znela pre dospelejších a zvedavejších lákavejšie. Poslucháči neboli sklamaní, lebo sa dozvedeli napríklad aj to, že tieto neznáme národy pred tromi tisícročiami zničili niektoré civilizácie pri Stredozemnom mori.

Nabitý program festivalu pokračoval až do večera. Prednášky v sálach na rôzne témy sa striedali so súťažami. Keďže program bežal na mnohých miestach paralelne, ľudia si museli vyberať, čomu dajú prednosť.

Festival popkultúry AnimeSHOW 2024 bol zaujímavý nielen rozsahom, ale aj kvalitou programu. Je dobre, že priaznivci komiksu, anime, fantasy, či sci-fi majú možnosť každoročne v Bratislave navštíviť toto podujatie. Popri zábave sa porozprávať a dozvedieť sa všeličo nové. Nielen mladí čitatelia komiksov, či hráči videohier si tu prídu na svoje. Kto má, rovnako ako ja, rád fantasy a scifi, ten tiež nebude sklamaný.

Autorka: Simona Hollósyová

Foto: Facebook