Naša poznámka: Keď smrť spája

Po Veľkonočnom pondelku ostalo akési zvláštne ticho. Smrť pápeža Františka zasiahla mnohých, kresťanov aj nekresťanov. Hlava cirkvi, ktorá spájala rôzne kultúry aj náboženstvá. Pápeža Františka vnímam pozitívne už od jeho zvolenia.

V roku 2013, keď zo Sixtínskej kaplnky stúpal k oblohe biely dym, som sa ešte ako desaťročná kresťanka s radosťou pozerala na konkláve. Bola som z toho nadšená. V tom čase som aktívne chodila do kostola a občas sa dokonca sama pomodlila ruženec. Keď Vatikán oznámil, že novým pápežom bude František, bola som prekvapená, že za jeho menom sa nenachádza žiadne číslo a prišlo mi to veľmi progresívne. Nech to znie akokoľvek hlúpo… nevedela som, že pápež si môže zvoliť meno, ktoré nemal nejaký z jeho stredovekých predchodcov.

Od roku 2013 sa môj duchovný život trochu zmenil. Viac ako trochu… Postupne som vieru a chodenie do kostola začala brať ako niečo nútené. Odmalička som bola vedená k tomu, aby som sa modlila, každú nedeľu chodila do kostola a každý prvý piatok v mesiaci na spoveď. Nevidím na tom nič zlé, ale počas puberty chce mať každé dieťa svoj názor, robiť si veci podľa seba a myslí si, že všetko vie najlepšie. Nebola som výnimkou. Prirodzene, rodičia neboli nadšení a babka už vôbec nie, ale dokázali sme sa navzájom tolerovať.

Ako v každej rodine, aj my sme sa občas na niečom nezhodli a vymenili si názory. Či už s väčšou vášňou alebo pokojnejšie. To isté sa dialo aj s témou náboženstva, cirkvi, viery, alebo ak som náhodou zavítala do kostola, aj kázne, ktorá v každom z nás vyvolala iné pocity. Myslím si, že to je v poriadku, ale nie vždy to bolo príjemné. Avšak, vždy ak došlo na debatu o Františkovi, všetko bolo akési pokojnejšie. Rada som o ňom čítala správy a ešte radšej o nich dávala vedieť babke, aby vedela, že nie som od nej tak ďaleko, ako si môže myslieť. Aj keď nechodím do kostola.

Citát pápeža Františka: „Kto som ja, aby som súdil?“ som často používala na demonštráciu toho, ako ľudia z kvír komunity nie sú iní ako my, a že si to myslí aj pápež František. Predsa len… u babky má pri takýchto témach väčšie slovo pápež ako ja (samozrejme tomu úplne rozumiem). Jeho posolstvá, ktoré vnášal do sveta, a že sa snažil priblížiť obyčajným ľuďom, nám bolo obom blízke, aj keď sme z iného názorového tábora.

Po Veľkonočnom pondelku ostalo zvláštne ticho, no opäť nás to všetkých doma spojilo. Spojila nás viera v to, že cirkev opäť vyberie pápeža, ktorý bude cestou a nie múrom v spoločnosti.

Autorka: Kristína Chovancová