Barbora Adamkovičová

Moderné časy so sebou prinášajú množstvo prostriedkov, ktoré nám pomôžu dlhodobo sa starať o svoje zdravie. Minerálne látky a vitamíny ľuďom poskytujú spestrenie jedálnička a každodennej rutiny. Príčinou nespavosti, stresu, výkyvov nálad alebo problémov s imunitou je väčšinou nevyvážený príjem telu prospešných látok. Zdravá a pestrá strava bohatá na živiny je potrebná na správnu funkciu organizmu, čo však ale človek neprijme v podobe potravín, je dobré nahradiť výživovými doplnkami. Nie všetky typy jedál ale obsahujú dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok. S MUDr. Elenou Adamkovičovou PhD. hovoríme o dôležitosti vyváženého stravovania a jeho zdravotných benefitoch.

Naozaj treba, aby sme každodenne prijímali doplnky stravy?

Minerálne látky sú súčasťou molekúl v tele, významne ovplyvňujú procesy v bunkách. Za najdôležitejšie považujeme sodík, draslík, vápnik, fosfor, železo a horčík. Vitamíny majú veľký význam, bez nich by neboli možné tie najdôležitejšie chemické reakcie v organizme, napríklad spracovanie tukov, cukrov a bielkovín. Prevažnú väčšinu vitamínov si sami nevieme vytvoriť, preto ich musíme prijímať dodatočne. Potravinové doplnky sú určenými na spestrenie prirodzenej bežnej stravy. Môžu obsahovať aminokyseliny, stopové prvky, vlákninu, mastné kyseliny a rastlinné extrakty.

Aké sú benefity pravidelného užívania týchto látok?

Treba ich užívať najmä v zime, pretože človek trpí nedostatkom slnečného žiarenia. Rovnako by sme mali dbať na ich pravidelný príjem v čase infekcií, aby sme predišli hnačkám a zvracaniu.

Ovplyvňuje množstvo minerálnych látok spánkový režim?

Spánok môžu pozitívne ovplyvniť horčík, prírodné výťažky valeriány alebo medovky, ktorá je dôležitá pre tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý prirodzene reguluje spánkový cyklus. Únava po prebdených nociach spôsobuje zvýšenú podráždenosť, keď malý problém dokáže vyvolať prehnanú reakciu. Nedostatok spánku a vyčerpanie taktiež oslabujú imunitu a spôsobujú vyššiu náchylnosť na rôzne sezónne choroby, ako sú napríklad chrípka alebo zápal priedušiek.

Aký vplyv majú vitamíny na našu imunitu v zimnom období?

Každá látka na organizmus pôsobí iným spôsobom. Najznámejšími sú vitamíny B, C, D, zinok, betaglukán. Príjem práve týchto prvkov je pre naše telo najdôležitejší. Slúžia najmä ako prevencia pred ochoreniami. Samozrejme, treba zdôrazniť, že existujú aj prirodzené spôsoby ako povzbudiť imunitu, a tými sú zdravý životný štýl, kvalitná strava a vyváženie fyzickej aktivity s oddychom.

Ako prispievajú výživové doplnky k zlepšeniu našej fyzickej vytrvalosti?

Pri náročných športoch najviac zaváži doplnenie minerálov ako draslík, horčík, vápnik a železo a vitamíny skupiny B a C vitamín. Počas fyzickej aktivity telo potrebuje kofeín, ktorý- ako stimulant centrálneho nervového systému, pomáha mierniť pocit únavy a urýchľuje spaľovanie tukov a vstrebávanie cukrov. Citlivosť na kofeín je ale individuálna a okrem pozitívnych efektov môže mať u niektorých ľudí jeho prebytok aj negatívny dopad na organizmus, napríklad závrate alebo triašku.

Stres je už takmer každodennou súčasťou nášho života. Akými metódami ho vieme eliminovať?

Keď sme vystavení stresu, či už psychickému alebo fyzickému, môžeme organizmus podporiť vitamínmi B, C, D. Prípadne prípravkami s obsahom horčíka, na prekrvenie mozgu pozitívne vplývajú výťažky z Ginkgo biloba. Pre človeka je mierna hladina stresu prirodzená, no ak je pod tlakom dlhodobo, pretrvávajúce psychické vypätie vedie k vyčerpaniu.

Pomáhajú minerálne látky k zmene nálady?

Pozitívne vplýva napríklad L-tryptofán, a to tým, že zvyšuje v organizme hladinu serotonínu, inak známeho ako hormón šťastia. Rovnako dôležitý je aj horčík, prírodná minerálna látka, ktorá uvoľňuje svaly, srdce a myseľ. Pri veľkej psychickej námahe pomáha telu dosiahnuť rovnováhu.

Akému množstvu potravín sa rovná náhradná strava?

Treba si prečítať príbalový leták, aby sme sa informovali o maximálnom dávkovaní konkrétnej účinnej látky, inak môže dôjsť k poškodeniu organizmu. Minerálne látky ani vitamíny neprechádzajú takým prísnym posudzovaním ako lieky, najmä čo sa týka  zloženia produktu. Pred tým, ako užijete akýkoľvek výživový doplnok, zistite si, či je naozaj jeho účinok dokázaný a medicínsky overený. Jeho čistotu ovplyvňujú najmä prímesi určené na sfarbenie alebo vôňu potravinového doplnku.

Autorka: Barbora Adamkovičová

Foto: archív UNLP

„Blízky východ mi bol vždy blízky,“ hodnotí svoj zážitok cestovateľ Matej Peluha.

Matej je 24-ročný dobrodruh, ktorý absolvoval expedíciu do Iraku začiatkom leta 2022 počas tamojších dlhotrvajúcich nepokojov. Zanietený cestovateľ spoznáva krajiny sveta prostredníctvom prírodných a kultúrnych pamiatok či komunikácie s miestnymi obyvateľmi. Jeho najväčšou motiváciou je presvedčiť verejnosť, no najmä samého seba, že okolitý svet v sebe skrýva viac dobra ako zla.

Objavovanie kútov sveta bežne neprístupných turistom patrí ku záľubám mladého svetobežníka, rešpektuje históriu krajov a provincií a učí sa tradičným zvyklostiam. Od výberu potenciálnych destinácií ho neodradili ani hroziace teroristické útoky, ktoré sú každodennou súčasťou dňa Iračanov. Spomína na nepríjemné prekvapenie, keď na civilné lietadlo, pristavené pri štartovacej dráhe, dopadli nepriateľské rakety. Incident, medializovaný aj za hranicami Iraku, si našťastie nevyžiadal žiadne ľudské obete, došlo iba k materiálnym škodám na majetkoch letiska. Na správy takéhoto typu sú už obyvatelia zvyknutí, denne vybuchujú bomby na verejných priestranstvách, školách a v autobusoch. Okrem tejto nepríjemnosti však hodnotí bezpečnosť v krajine veľmi dobre. Dokázal sa presúvať z miesta na miesto bez akýchkoľvek problémov, jediným zarážajúcim prvkom boli ozbrojení vojaci. Tvrdí, že ho to iba nepríjemne prekvapilo, no v skutočnosti boli neškodní a priateľskí, dokonca mu aj pomáhali, keď sa stratil.

Na cestách si obľúbil najmä historické pamiatky náboženského charakteru. Navštívil aj Imáma Aliho alebo Aliho Mešitu, svätyňu, kde je podľa legendy pochovaný Adam i Noe. Na týchto miestach sa sústreďujú veriaci, aby si uctili svojich bohov. Najčastejšie vykonávajú rituál misbaha, spočíva v korálkach navlečených na šnúrke. Moslimovia nimi postupne otáčajú, každá z nich reprezentuje rôzne meno Alaha. Cieľom tejto modlitby je mať meno božie stále na perách. Interiér chrámu je zdobený dobovými ornamentami, sklom a zlatými prvkami.

„Mešity imáma Husseina Aliho a jeho brata al-Abbasa sú nádherné a atmosféra modliacich sa ľudí je neuveriteľná. Každý sa chce dotknúť ich hrobov a pobozkať ich,“ opisuje Matej.

V tomto chráme oslavujú aj jeden z najznámejších islamských sviatkov, Ashura. Ľudia si vtedy pripomínajú vraždu imáma Husseina, a to unikátnym spôsobom: verejne sa sebatrýznia na vyjadrenie súcitu k utrpeniu zosnulého. „Ráno prídete k mešitám a vidíte ako preteká krv, ľudia sú celí od krvi. Sú na to hrdí a navzájom sa povzbudzujú. Chcú na seba prevziať ťarchu svojho imáma,“ spomína Matej. Podľa islamského kalendára sa Ashura koná desiateho muharrama (prvý mesiac v roku), v gregoriánskom kalendári na prelome júla a augusta.

Ďalším posvätným miestom je aj ziggurat Dur-Kurigalzu, starobylé budovy stupňovitého tvaru, zasvätené mezopotámskym bohom. Ľudia si často neuvedomujú, že Irak sa nachádza na území niekdajšej Mezopotámie, kolísky civilizácie. A práve tam vymysleli prvé technológie, ako napríklad koleso alebo písmo. Pre dnešný svet to je takmer banalita, no pred tisícmi rokov najprevratnejším vynálezom. Islamské revolúcie koncom minulého storočia výrazne ovplyvnili dianie v krajine až dodnes. Už vtedy existujúce občianske nepokoje iba znásobila západná kultúra, ktorej sa mnohí bránili. No niektorí so svojimi fanatickými názormi zašli až priďaleko. Teroristické skupiny, ako napríklad ISIS, zapríčinili rapídny vzrast rasovej nenávisti voči moslimom. Hlásia sa k niekoľkým stovkám útokov doma aj v zahraničí. Šíria strach a biedu medzi vlastnými spoluobčanmi, sú poslami smrti. Okrem vnútroštátneho terorizmu páchajú aj vojnové zločiny počas vojen na území Iraku.

Násilne si podmanili mesto Mosul a začali krutovládu. Od roku 2014 bola úplne zdevastovaná západná strana mesta, najmä pre vojnu medzi ISIS a irackou armádou. Pri tomto konflikte prišlo o život vyše desaťtisíc ľudí a väčšina obyvateľov mesta prišla o svoj domov. Po jeho oslobodení v roku 2017 sa do východnej časti mesta začali postupne sťahovať späť jeho pôvodní obyvatelia. No ani o päť rokov neskôr sa život v Mosule nevrátil do normálu.

V mnohých budovách sú dodnes nevybuchnuté bomby, a preto je civilistom zničená oblasť takmer nedostupná.

Islamská história Mateja fascinuje, novodobé udalosti v dejinách pozorne sleduje a láka ho objavovať miesta, kde sa stali. Počas svojich ciest spoznal desiatky ľudí, s ktorými sa spriatelil a v dobrom opisuje Iračanov. Pobyt v zahraničí si nevie vynachváliť a vrelo odporúča ostatným aby tiež cestovali a spoznávali svet. Svetová rozmanitosť ľudí, kultúry, pamiatok a jedál je, ako hovorí, neopísateľná. Všetky tieto divy len čakajú na to, aby ich človek objavil. „Život nie je film a nič vám nepadne len tak do rúk podľa vysnívaného scenára. Keď niečo chcete, jednoducho sa zoberte a urobte to. A to platí pre hocičo. Nemajte predsudky voči iným kultúram a náboženstvám,“ na záver dodáva Matej.

Autorka: Barbora Adamkovičová

Foto: Matej Peluha

Michaela Zajacová je hráčkou a trénerkou ľadového hokeja. Dlhodobo pôsobila v Košiciach, no kvôli štúdiu na vysokej škole sa presťahovala do Bratislavy, kde vo svojej kariére pokračuje. Pozhovárali sme sa s ňou o tom, akým problémom čelí žena v mužskom športe.

Prečo ste sa rozhodli pracovať ako trénerka?

Každý chce, aby ho jeho práca bavila. Mojou záľubou odmala bolo korčuľovanie, tak mi napadlo spojiť príjemné s užitočným. Požiadala som o radu môjho bývalého trénera, v nádeji, že mi pomôže začať. On mi ponúkol jedinečnú príležitosť pripraviť tréning pre deti. Tam ma nadchla detská učenlivosť a snaha. Dnes môžem s istotou povedať, že práve oni ma najviac motivovali, aby som vo svojej práci pokračovala.

Ako dlho sa venujete trénovaniu ľadových športov?

Je to moja siedma sezóna. Predtým som zvykla pracovať menej ako teraz a trénovala iba preto, lebo ma bavilo korčuľovať. Až postupom času mi napadlo, že nesiem veľkú zodpovednosť. Pocit, keď človeka naučíte niečomu novému, je na nezaplatenie. Neskôr som sa kvalifikovala na pozíciu asistenta trénera, čo znamenalo možnosť angažovať sa vo vyšších kategóriách. Tomu som však musela prispôsobiť aj moje odborné poznatky, keďže to už nebolo iba o korčuľovaní, ale aj o didaktike, pedagogike alebo psychológií.

Stretli ste sa v rámci svojej profesie s predsudkami voči ženám?

Jednoznačne. Zvyčajne mi ostatní dávajú najavo, že táto kariéra je pre ženu nereálna. Mužom sa dostáva omnoho viac pozornosti a uznania za to, čo robia. Okrem mizogýnie som mala osobnú skúsenosť aj s nedostatkom rešpektu. Mám iba 21 rokov, a to je na pozíciu asistentky trénera pomerne skoro, preto ma starší zverenci zo začiatku nebrali ako autoritu.

Berú vaši kolegovia ohľad na to, keď máte „svoje dni“?

Zväčša to býva veľmi individuálne. Kým som hrávala, zvyčajne sa prihliadalo na to, keď sme mali svoje dni. No nebolo to pravidlo. Odkedy pôsobím ako trénerka, pohybujem sa v prevažne čisto mužskom kolektíve a tam na tieto „ženské komplikácie“ nie je priestor. Samozrejme, ak je to veľmi zlé, mám okolo seba ľudí, ktorí sú ochotní zastúpiť ma.

Počas vašej kariéry ste pôsobili vo viacerých mestách. Líši sa prístup k ženám a pracovná morálka v menších a väčších mestách?

Pre mňa ako ženu je všeobecne ťažšie sa presadiť, keďže z ľadových športov sa venujem najmä hokeju. Myslela som si, že väčšie mesto znamená väčší dopyt po tréneroch a ľudia tam budú omnoho zhovievavejší a zvyknutí na ženské autority. Pravý opak. Zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť žiadnu prácu v hokejovom klube, ani ak znížim svoje nároky. No vo voľnočasových centrách chýbali inštruktori korčuľovania pre predškolákov a deti zo základných škôl, tak som sa chopila príležitosti a ponuku prijala.

Je to kariéra, ktorej by ste sa chceli venovať aj v budúcnosti?

Jednoznačne áno. Ak to bude možné, chcela by som sa v tejto sfére udržať čo najdlhšie a naďalej sa vzdelávať, lebo ma to baví. Aj keď je cesta k úspechu komplikovaná, stojí za to. Ak sa mi naskytne príležitosť ukázať svoje kvality pred hľadačmi talentov, mám šancu si nájsť stabilné miesto.

Myslíte, že prístup k ženám sa v budúcnosti zmení?

No predsudky a diskriminácia voči ženskému pohlaviu budú prítomné v našej spoločnosti bohužiaľ asi stále. Benefitom však naďalej ostáva to, že platy sa výrazne nelíšia v porovnaní s mužmi. Milo ma to prekvapilo a jednoznačne motivovalo v tom, aby som pokračovala.

Koľko žien vo svojej brandži poznáte?

Veľmi málo. Je veľmi zriedkavé, aby dievča hralo hokej, nieto aby ho ešte aj trénovalo. V Košiciach som mala pár šikovných kolegýň, no ani jedna z nich nenabrala odvahu začať sa ďalej vzdelávať a profesionálne napredovať. Je to veľká škoda, pretože ich schopnosti často presahovali talent mužských kolegov, no nikdy sa na to neprihliadalo.

Ako by ste zhodnotili pohľad spoločnosti na ženy v športe na Slovensku?

Kým sú úspešné, je to dobré. Často sa ale stretávajú s kritikou, ktorú niekedy ťažko nesú a negatívne im to ovplyvňuje kariéru. Slovensko však patrí medzi krajiny, kde sú športové aktivity pre ženy dostupné. Kluby a tímy úspešne obsadzujú vrchné priečky medzinárodných rebríčkov.

Máte nejaký vzor?

Mojím vzorom je Katy Jo, ktorá to so svojím korčuliarskym umením dotiahla ďaleko a nestratila sa ani vo svete hokejistov. Aj keď pôsobí krehko a žensky, jej kvality zatienia mnoho mužských trénerov.

Autorka: Barbora Adamkovičová

Foto: Samuel Sabol