Recenzia: Miki – príbeh moci mafiánskeho kráľa

„Na rodinu sa nešahá, kamaráde.“

Mikuláš „Miki“ Černák sa narodil v Telgárte na Horehroní, kde aj vyrastal. Vychovávali ho v silne veriacej rodine. Bol to vzorný a šikovný chlapec, s ktorým neboli žiadne problémy, až kým sa nedostal na zlé chodníčky.

Dej sa odohráva v búrlivých 90. rokoch, prevažne na Horehroní, v okrese Brezno. Na začiatku Miki pracuje so svojím bratom Vladom v lese v Nemecku. Keď im však ochorie otec, žiadajú vedúceho ťažby, aby mohli odísť domov skôr a otca navštíviť, no ten návrh odmietne. Následne sa vracajú až po jeho smrti, na pohreb. Mikuláš v tom čase už má manželku a mamu, ktorá ostala sama. Preto aj s bratom začínajú hľadať spôsoby, ako rýchlo a ľahko zarobiť. K tomu im pomohlo porevolučné obdobie na Slovensku, ktoré ponúkalo nekontrolované možnosti v podnikaní.

Cesta k moci

Miki sa spočiatku snaží vyhýbať zločinu. „Zavrieť sa nenechám,“ odznelo opakovane z Černákových úst. Jeho jediným cieľom bolo chrániť blízkych a mať dôstojný život. Bolo to však – za každú cenu. Či už to bola naozaj rodina, alebo len silná túžba získať ľahko peniaze. Miki sa do mafiánskeho kolobehu dostal ľahko. Pár podarených obchodov sa viezol na vlne úspechu. Postupne sa dostal od drobných kšeftov k vážnejším zločinom, pričom praktiky, ktoré s partiou používali, sa stávali brutálnejšie. Ktokoľvek, kto ohrozil ich biznis, „zázračne“ zmizol. Netrvalo dlho, a Černák sa tak postupne stal najobávanejších šéfom slovenského podsvetia.

Autentickosť a herecké výkony

Film opisuje najväčšieho mafiánskeho bossa, akého Slovensko kedy zažilo. Búrlivé porevolučné 90. roky našej krajiny boli poznačené veľkým krviprelievaním. „Černákovci“, ako jeho partiu prezývali, sa stali v tom období najnebezpečnejšou organizovanou skupinou, pred ktorou mali strach všetci.

Scény natáčali niekoľko rokov a na mnohých miestach. Kvôli autentickosti sa hlavný herec Milan Ondrík zmenil na nepoznanie. Nabral svalovú hmotu, a aby sa čo najviac podobal Černákovi, jeho gestikulácii a mimike, párkrát ho navštívil vo väzení. „Niektoré konverzácie budú priamym zrkadlom rozhovorov, ktoré sa udiali v 90. rokoch,“ prezradil v jednom z rozhovorov pred premiérou filmu Milan Ondrík. Taktiež, niektoré oblečenie a kabáty, ktoré mal na natáčaní oblečené, boli kópiou tých Černákových. Rovnako to bolo aj s miestami, kde sa natáčalo. Či už to bolo Brezno, Telgárt, Vysoké Tatry, ale aj zahraničie, všetko to boli miesta, kde Mikuláš Černák s partiou operoval.

Hrdina či Monštrum

Film bol pre mňa atraktívny aj preto, že som vyrastala v prostredí, kde sa mnoho vecí odohrávalo a od starších ľudí, ktorí vtedy žili, som počula viacero zaujímavostí. Zvláštne bolo, že pri niektorých scénach som sa dokonca smiala. Aj napriek tomu, aké otrasné veci robili, v istých častiach filmu prevládol čierny humor.

Ako to už na Slovensku býva, triler o živote mafiána vyvolal kontroverzie. Jedni kritizovali už tvorbu filmu ako idealizovanie si mafiánov, iní zase tvorbu režiséra Jakuba Krónera chválili. Obraňovali si to tým, že podobne ako filmy o Adolfovi Hitlerovi neoslavujú nacizmus, ani tento film nepovýšil Černáka na hrdinu. Naopak, ukazuje surovosť toho, čo sa dialo v pozadí.

Aj preto som si film chcela pozrieť a vytvoriť si vlastný názor. Jediné, čo mohlo byť inak, bolo množstvo informácií na ani nie dvojhodinový film. Na niektoré časti sa mohli zamerať viac a priblížiť situáciu bližšie. Pokojne z toho mohli urobiť minisériu. Film však čaká v roku 2025 pokračovanie, ku ktorému nedávno vyšiel aj trailer. Nechajme sa teda prekvapiť, čo nám ponúkne ďalšia časť.

Krutosť musí vymrieť

Nakoniec môžem s čistým svedomím povedať, že každý, kto si myslí, že film vykresľuje Mikuláša Černáka ako hrdinu, sa pletie a film s určitosťou nevidel. Dokonca som to pozerala s takou nechuťou, že mi na konci prišlo nevoľno zo zverstiev, ktoré konali, a to mi na konci filmov o hrdinoch teda nebýva. Aj napriek tomu by som si film pozrela znovu. Nie je pre slabšie povahy, ale odporúčam ho každému, ako varovanie, aby sa nič podobné už nikdy nedialo.

Autorka: Barbora Chramcová