Stretnú sa popradská tragédia Kiska, expert na demokraciu Heger a plagiátor Matovič. Toto nie je začiatok vtipu, ale recept na katastrofu. Aspoň tak to zhrnul Robert Fico, ktorého príhovor odznel 17. novembra 2022 pred Bratislavským hradom.
Vo veľkolepom hodinovom prejave stavil na overenú klasiku. Našli by ste v ňom takmer všetko, po čom baží priemerný čitateľ dezinformačnej scény. Či už to boli ilegálni migranti, neschopnosť terajšej vlády, vojna na Ukrajine, LGBTQ+ komunita, alebo bruselský diktát. Ostro kritizoval všetko, čo mu prišlo pod ruku.
Azda najvďačnejšou témou bol jeho odveký rival – Zuzana Čaputová, ktorej hlavnou funkciou má údajne byť ochrana Matoviča a jemu podobných. Prezidentka sa podľa jeho slovbojí priamej demokracie, a preto usilovne kazí plány Roberta Fica. Ten sa v prejave prezentoval ako zbitý pes. Zároveň nezabúdal tvrdiť, že je odborník na život, ktorý všade bol a všetko videl.
Nesnažil sa hľadať riešenie, iba problémy. Robil to, v čom je dobrý, a to si na ňom treba vážiť. Prstom ukazoval na všetkých, len nie na seba samého. Naopak, vlastných stúpencov a kamarátov, napríklad Roberta Kaliňáka, si chránil. Aspoň tak by mal podľa bývalého premiéra vyzerať sociálny štát, o ktorom na slávnostnom sneme neustále rozprával. Zabudolvšak na jednu podstatnú vec – aj vďaka jeho vládnutiu je dnes Slovenská republika v takom stave, v akom je.
Najsmutnejší je fakt, že sa napriek tomu, čo za posledných dvadsať rokov napáchal v slovenskej politike, stále teší veľkej obľube. O rastúcej popularite značia aj posledné volebné prieskumy, ktoré hovoria jasne v prospech strany SMER-SD. Asi o slovenských voličoch naozaj platí staré známe – zíde z očí, zíde z mysle.
Netreba však zabúdať. Robert Fico už viackrát dostal príležitosť bojovať za suverenitu a stabilitu Slovenskej republiky, o ktoré sa teraz tak bojí. Ale ani na to, že túto šancu viackrát nevyužil. Práve preto by ľudia ako on nemali dostávať priestor, ktorý im je často ponúkaný. A to nielen v politike, ale aj médiách, kde nedávno odvysielali celý jeho osobný manifest.
Bipolárnou poruchou trpí jedno percento
populácie. Študentka umenia, hovorme jej Vilma, sa o svojom ochorení
dozvedela v sedemnástich rokoch a v anonymite sa rozhodla
zdieľať svoj príbeh a skúsenosti.
Rozmýšľali ste niekedy, ako vyzerá deň človeka, ktorý patrí do tohto jedného
percenta?
Ako vám diagnostikovali
túto chorobu?
Už v detstve moji rodičia
vedeli, že niečo nie je v poriadku. Keď som bola malá, predpokladali, že
ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Neskôr mi lekár povedal,
že sa bipolárna porucha v detstve prejavuje najskôr týmto ochorením.
V puberte sa mi po určitých udalostiach začalo depresívne obdobie, preto som
vyhľadala pomoc psychologičky. Tá usúdila,
že pravdepodobne ide o niečo vážnejšie a poslala ma do psychiatrickej
ambulancie, kde mi v sedemnástich rokoch diagnostikovali bipolárnu poruchu.
Ako vyzerá prvé vyšetrenie?
Vzhľadom na to, že som nebola plnoletá,
ambulanciu som navštívila s mojou matkou.
Diagnostika trvala približne hodinu. Lekár mi kládol otázky ohľadom
môjho detstva, snažil sa analyzovať všetky situácie, vyvodil závery
a stanovil diagnózu.
Charakteristickým znakom tohto
ochorenia je striedanie manickej a depresívnej fázy. Aké prejavy majú
u vás tieto obdobia?
Manické obdobia sú pre mňa
podstatne kratšie. Trvajú týždeň až dva. V tomto čase som ako divoká voda.
Prirovnala by som to k tomu, ako keby som chcela vyskočiť z kože,
popritom robila tri iné aktivity a stále by mi to nestačilo. Vtedy veľa nakupujem,
musím byť všade a chcem všetko robiť.
Depresívne obdobia trvajú u mňa
podstatne dlhšie ako hypomanické. Prejavujú sa migrénami, únavou, typickou nechuťou
na všetko, čo ma inak v živote baví. Musím
sa nútiť ku všetkým aktivitám. Počas tejto fázy sa u mňa objavuje aj
porucha príjmu potravy, pretože prestávam cítiť hlad a nejem. Ráno sa mi často nedá
vstať z postele. Všetko pre mňa stráca zmysel, dokonca aj aktivity, ktoré
ma za iných okolností robia šťastnou. Toto trvá väčšinou mesiac.
Pokiaľ som v nejakej fáze,
snažím sa uvedomiť celý mechanizmus tejto choroby, aby som zostala
v obraze, prečo som prehnane šťastná alebo smutná. Analyzujem, či sú to
naozaj moje emócie alebo nejaké prejavy choroby.
Čím sa lieči?
Liečba je možná terapiou alebo
liekmi. Je ich veľmi ťažké priradiť, aby pacientovi vyhovovali
a nespôsobovali mu ešte horšie stavy. Obyčajné antidepresívna nie sú vždy účinné,
pretože to množstvo endorfínov by spôsobilo, že by človek prešiel z depresívneho
obdobia hneď do hypománie, čo je nezdravé. Často sa predpisujú lieky pre
epileptikov alebo špeciálne antidepresívna, ktoré fungujú na inom princípe ako
tie bežné. Moje tabletky mi pomáhajú, no tiež trvalo, kým mi lekár určil tie
správne.
V súčasnosti sa bipolárna
porucha lieči aj elektrošokmi, na ktoré mám zmiešaný názor. Viem, že z medicínskeho
hľadiska to pomáha, no z humanitného pohľadu je to veľmi radikálny spôsob.
Tento spôsob liečby akceptujem, no som veľmi rada, že moje hypománické stavy
neohrozujú spoločnosť do takej miery, aby som ich musela absolvovať..
Pomohla vám terapia?
Čiastočne áno. Všetky testy
a terapie mi prinajmenšom odpovedali na moje zvedavé otázky. Testov som
absolvovala viacero už odmalička, najmä na poruchu pozornosti, taktiež aj Rorschachov test, ktorý využíva
atramentové škvrny na projekciu osobnostných rysov a myšlienkových
pochodov.
V čom hľadáte pokoj?
Vzhľadom na tom, že som študentka
umenia, je to pre mňa literatúra a divadlo. Za tých pár rokov som našla
autorov, ktorí pre mňa predstavujú stav nirvány. Ide napríklad o Milana Kunderu.
Autor mal svoje problémy. Bolo pre neho uvoľňujúce a prospešné, keď svoje myšlienky
vyjadril písomne na papier a mne pomôže, keď ma niekto chápe a môžem
si prečítať, čo práve zažívam.
Sme ako spoločnosť dostatočne tolerantní
voči ľudom s psychickými problémami?
Súčasnosť je oveľa lepšia ako pár rokov dozadu. O týchto problémoch sa viac diskutuje, nielen v médiách, ale aj známe osobnosti rozprávajú o svojich problémoch viac. Stále to nie je také dobré, ako by to mohlo byť. Sme typ spoločnosti, v ktorej keď niekto povie o prekonaní onkologického ochorenia, tak vám nikto nezačne klásť hlúpe otázky. Ale ak niekomu oznámim, že mám psychický problém ako napríklad schizoidnú poruchu, ľudia reagujú otázkami, či mám v sebe viac osobností, či sa rozprávajú s tou zlou polovicou mojej osobnosti. Tieto problémy vôbec takto nevyzerajú, je to len obraz, aký nám ponúkajú filmy. Na jednej strane je dobré, že sa tieto veci dostavajú na povrch, no v súčasnosti vnímam aj fenomén, keď sa mladí ľudia diagnostikujú sami, čo nie je správne, pretože to by mal len lekár.
Moderné časy so sebou prinášajú množstvo prostriedkov, ktoré nám pomôžu dlhodobo sa starať o svoje zdravie. Minerálne látky a vitamíny ľuďom poskytujú spestrenie jedálnička a každodennej rutiny. Príčinou nespavosti, stresu, výkyvov nálad alebo problémov s imunitou je väčšinou nevyvážený príjem telu prospešných látok. Zdravá a pestrá strava bohatá na živiny je potrebná na správnu funkciu organizmu, čo však ale človek neprijme v podobe potravín, je dobré nahradiť výživovými doplnkami. Nie všetky typy jedál ale obsahujú dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok. S MUDr. Elenou Adamkovičovou PhD. hovoríme o dôležitosti vyváženého stravovania a jeho zdravotných benefitoch.
Naozaj treba, aby sme každodenne prijímali doplnky stravy?
Minerálne látky sú súčasťou molekúl v tele, významne ovplyvňujú procesy v bunkách. Za najdôležitejšie považujeme sodík, draslík, vápnik, fosfor, železo a horčík. Vitamíny majú veľký význam, bez nich by neboli možné tie najdôležitejšie chemické reakcie v organizme, napríklad spracovanie tukov, cukrov a bielkovín. Prevažnú väčšinu vitamínov si sami nevieme vytvoriť, preto ich musíme prijímať dodatočne. Potravinové doplnky sú určenými na spestrenie prirodzenej bežnej stravy. Môžu obsahovať aminokyseliny, stopové prvky, vlákninu, mastné kyseliny a rastlinné extrakty.
Aké sú benefity pravidelného užívania týchto látok?
Treba ich užívať najmä v zime, pretože človek trpí nedostatkom slnečného žiarenia. Rovnako by sme mali dbať na ich pravidelný príjem v čase infekcií, aby sme predišli hnačkám a zvracaniu.
Ovplyvňuje množstvo minerálnych látok spánkový režim?
Spánok môžu pozitívne ovplyvniť horčík, prírodné výťažky valeriány alebo medovky, ktorá je dôležitá pre tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý prirodzene reguluje spánkový cyklus. Únava po prebdených nociach spôsobuje zvýšenú podráždenosť, keď malý problém dokáže vyvolať prehnanú reakciu. Nedostatok spánku a vyčerpanie taktiež oslabujú imunitu a spôsobujú vyššiu náchylnosť na rôzne sezónne choroby, ako sú napríklad chrípka alebo zápal priedušiek.
Aký vplyv majú vitamíny na našu imunitu v zimnom období?
Každá látka na organizmus pôsobí iným spôsobom. Najznámejšími sú vitamíny B, C, D, zinok, betaglukán. Príjem práve týchto prvkov je pre naše telo najdôležitejší. Slúžia najmä ako prevencia pred ochoreniami. Samozrejme, treba zdôrazniť, že existujú aj prirodzené spôsoby ako povzbudiť imunitu, a tými sú zdravý životný štýl, kvalitná strava a vyváženie fyzickej aktivity s oddychom.
Ako prispievajú výživové doplnky k zlepšeniu našej fyzickej vytrvalosti?
Pri náročných športoch najviac zaváži doplnenie minerálov ako draslík, horčík, vápnik a železo a vitamíny skupiny B a C vitamín. Počas fyzickej aktivity telo potrebuje kofeín, ktorý- ako stimulant centrálneho nervového systému, pomáha mierniť pocit únavy a urýchľuje spaľovanie tukov a vstrebávanie cukrov. Citlivosť na kofeín je ale individuálna a okrem pozitívnych efektov môže mať u niektorých ľudí jeho prebytok aj negatívny dopad na organizmus, napríklad závrate alebo triašku.
Stres je už takmer každodennou súčasťou nášho života. Akými metódami ho vieme eliminovať?
Keď sme vystavení stresu, či už psychickému alebo fyzickému, môžeme organizmus podporiť vitamínmi B, C, D. Prípadne prípravkami s obsahom horčíka, na prekrvenie mozgu pozitívne vplývajú výťažky z Ginkgo biloba. Pre človeka je mierna hladina stresu prirodzená, no ak je pod tlakom dlhodobo, pretrvávajúce psychické vypätie vedie k vyčerpaniu.
Pomáhajú minerálne látky k zmene nálady?
Pozitívne vplýva napríklad L-tryptofán, a to tým, že zvyšuje v organizme hladinu serotonínu, inak známeho ako hormón šťastia. Rovnako dôležitý je aj horčík, prírodná minerálna látka, ktorá uvoľňuje svaly, srdce a myseľ. Pri veľkej psychickej námahe pomáha telu dosiahnuť rovnováhu.
Akému množstvu potravín sa rovná náhradná strava?
Treba si prečítať príbalový leták, aby sme sa informovali o maximálnom dávkovaní konkrétnej účinnej látky, inak môže dôjsť k poškodeniu organizmu. Minerálne látky ani vitamíny neprechádzajú takým prísnym posudzovaním ako lieky, najmä čo sa týka zloženia produktu. Pred tým, ako užijete akýkoľvek výživový doplnok, zistite si, či je naozaj jeho účinok dokázaný a medicínsky overený. Jeho čistotu ovplyvňujú najmä prímesi určené na sfarbenie alebo vôňu potravinového doplnku.
„Blízky východ mi bol vždy blízky,“ hodnotí svoj zážitok cestovateľ Matej Peluha.
Matej je 24-ročný dobrodruh, ktorý absolvoval expedíciu do Iraku začiatkom leta 2022 počas tamojších dlhotrvajúcich nepokojov. Zanietený cestovateľ spoznáva krajiny sveta prostredníctvom prírodných a kultúrnych pamiatok či komunikácie s miestnymi obyvateľmi. Jeho najväčšou motiváciou je presvedčiť verejnosť, no najmä samého seba, že okolitý svet v sebe skrýva viac dobra ako zla.
Objavovanie kútov sveta bežne neprístupných turistom patrí ku záľubám mladého svetobežníka, rešpektuje históriu krajov a provincií a učí sa tradičným zvyklostiam. Od výberu potenciálnych destinácií ho neodradili ani hroziace teroristické útoky, ktoré sú každodennou súčasťou dňa Iračanov. Spomína na nepríjemné prekvapenie, keď na civilné lietadlo, pristavené pri štartovacej dráhe, dopadli nepriateľské rakety. Incident, medializovaný aj za hranicami Iraku, si našťastie nevyžiadal žiadne ľudské obete, došlo iba k materiálnym škodám na majetkoch letiska. Na správy takéhoto typu sú už obyvatelia zvyknutí, denne vybuchujú bomby na verejných priestranstvách, školách a v autobusoch. Okrem tejto nepríjemnosti však hodnotí bezpečnosť v krajine veľmi dobre. Dokázal sa presúvať z miesta na miesto bez akýchkoľvek problémov, jediným zarážajúcim prvkom boli ozbrojení vojaci. Tvrdí, že ho to iba nepríjemne prekvapilo, no v skutočnosti boli neškodní a priateľskí, dokonca mu aj pomáhali, keď sa stratil.
Na cestách si obľúbil najmä historické pamiatky náboženského charakteru. Navštívil aj Imáma Aliho alebo Aliho Mešitu, svätyňu, kde je podľa legendy pochovaný Adam i Noe. Na týchto miestach sa sústreďujú veriaci, aby si uctili svojich bohov. Najčastejšie vykonávajú rituál misbaha, spočíva v korálkach navlečených na šnúrke. Moslimovia nimi postupne otáčajú, každá z nich reprezentuje rôzne meno Alaha. Cieľom tejto modlitby je mať meno božie stále na perách. Interiér chrámu je zdobený dobovými ornamentami, sklom a zlatými prvkami.
„Mešity imáma Husseina Aliho a jeho brata al-Abbasa sú nádherné a atmosféra modliacich sa ľudí je neuveriteľná. Každý sa chce dotknúť ich hrobov a pobozkať ich,“ opisuje Matej.
V tomto chráme oslavujú aj jeden z najznámejších islamských sviatkov, Ashura. Ľudia si vtedy pripomínajú vraždu imáma Husseina, a to unikátnym spôsobom: verejne sa sebatrýznia na vyjadrenie súcitu k utrpeniu zosnulého. „Ráno prídete k mešitám a vidíte ako preteká krv, ľudia sú celí od krvi. Sú na to hrdí a navzájom sa povzbudzujú. Chcú na seba prevziať ťarchu svojho imáma,“ spomína Matej. Podľa islamského kalendára sa Ashura koná desiateho muharrama (prvý mesiac v roku), v gregoriánskom kalendári na prelome júla a augusta.
Ďalším posvätným miestom je aj ziggurat Dur-Kurigalzu, starobylé budovy stupňovitého tvaru, zasvätené mezopotámskym bohom. Ľudia si často neuvedomujú, že Irak sa nachádza na území niekdajšej Mezopotámie, kolísky civilizácie. A práve tam vymysleli prvé technológie, ako napríklad koleso alebo písmo. Pre dnešný svet to je takmer banalita, no pred tisícmi rokov najprevratnejším vynálezom. Islamské revolúcie koncom minulého storočia výrazne ovplyvnili dianie v krajine až dodnes. Už vtedy existujúce občianske nepokoje iba znásobila západná kultúra, ktorej sa mnohí bránili. No niektorí so svojimi fanatickými názormi zašli až priďaleko. Teroristické skupiny, ako napríklad ISIS, zapríčinili rapídny vzrast rasovej nenávisti voči moslimom. Hlásia sa k niekoľkým stovkám útokov doma aj v zahraničí. Šíria strach a biedu medzi vlastnými spoluobčanmi, sú poslami smrti. Okrem vnútroštátneho terorizmu páchajú aj vojnové zločiny počas vojen na území Iraku.
Násilne si podmanili mesto Mosul a začali krutovládu. Od roku 2014 bola úplne zdevastovaná západná strana mesta, najmä pre vojnu medzi ISIS a irackou armádou. Pri tomto konflikte prišlo o život vyše desaťtisíc ľudí a väčšina obyvateľov mesta prišla o svoj domov. Po jeho oslobodení v roku 2017 sa do východnej časti mesta začali postupne sťahovať späť jeho pôvodní obyvatelia. No ani o päť rokov neskôr sa život v Mosule nevrátil do normálu.
V mnohých budovách sú dodnes nevybuchnuté bomby, a preto je civilistom zničená oblasť takmer nedostupná.
Islamská história Mateja fascinuje, novodobé udalosti v dejinách pozorne sleduje a láka ho objavovať miesta, kde sa stali. Počas svojich ciest spoznal desiatky ľudí, s ktorými sa spriatelil a v dobrom opisuje Iračanov. Pobyt v zahraničí si nevie vynachváliť a vrelo odporúča ostatným aby tiež cestovali a spoznávali svet. Svetová rozmanitosť ľudí, kultúry, pamiatok a jedál je, ako hovorí, neopísateľná. Všetky tieto divy len čakajú na to, aby ich človek objavil. „Život nie je film a nič vám nepadne len tak do rúk podľa vysnívaného scenára. Keď niečo chcete, jednoducho sa zoberte a urobte to. A to platí pre hocičo. Nemajte predsudky voči iným kultúram a náboženstvám,“ na záver dodáva Matej.
Michaela Zajacová je hráčkou a trénerkou ľadového hokeja. Dlhodobo pôsobila v Košiciach, no kvôli štúdiu na vysokej škole sa presťahovala do Bratislavy, kde vo svojej kariére pokračuje. Pozhovárali sme sa s ňou o tom, akým problémom čelí žena v mužskom športe.
Prečo ste sa rozhodli pracovať ako trénerka?
Každý chce, aby ho jeho práca bavila. Mojou záľubou odmala bolo korčuľovanie, tak mi napadlo spojiť príjemné s užitočným. Požiadala som o radu môjho bývalého trénera, v nádeji, že mi pomôže začať. On mi ponúkol jedinečnú príležitosť pripraviť tréning pre deti. Tam ma nadchla detská učenlivosť a snaha. Dnes môžem s istotou povedať, že práve oni ma najviac motivovali, aby som vo svojej práci pokračovala.
Ako dlho sa venujete trénovaniu ľadových športov?
Je to moja siedma sezóna. Predtým som zvykla pracovať menej ako teraz a trénovala iba preto, lebo ma bavilo korčuľovať. Až postupom času mi napadlo, že nesiem veľkú zodpovednosť. Pocit, keď človeka naučíte niečomu novému, je na nezaplatenie. Neskôr som sa kvalifikovala na pozíciu asistenta trénera, čo znamenalo možnosť angažovať sa vo vyšších kategóriách. Tomu som však musela prispôsobiť aj moje odborné poznatky, keďže to už nebolo iba o korčuľovaní, ale aj o didaktike, pedagogike alebo psychológií.
Stretli ste sa v rámci svojej profesie s predsudkami voči ženám?
Jednoznačne. Zvyčajne mi ostatní dávajú najavo, že táto kariéra je pre ženu nereálna. Mužom sa dostáva omnoho viac pozornosti a uznania za to, čo robia. Okrem mizogýnie som mala osobnú skúsenosť aj s nedostatkom rešpektu. Mám iba 21 rokov, a to je na pozíciu asistentky trénera pomerne skoro, preto ma starší zverenci zo začiatku nebrali ako autoritu.
Berú vaši kolegovia ohľad na to, keď máte „svoje dni“?
Zväčša to býva veľmi individuálne. Kým som hrávala, zvyčajne sa prihliadalo na to, keď sme mali svoje dni. No nebolo to pravidlo. Odkedy pôsobím ako trénerka, pohybujem sa v prevažne čisto mužskom kolektíve a tam na tieto „ženské komplikácie“ nie je priestor. Samozrejme, ak je to veľmi zlé, mám okolo seba ľudí, ktorí sú ochotní zastúpiť ma.
Počas vašej kariéry ste pôsobili vo viacerých mestách. Líši sa prístup k ženám a pracovná morálka v menších a väčších mestách?
Pre mňa ako ženu je všeobecne ťažšie sa presadiť, keďže z ľadových športov sa venujem najmä hokeju. Myslela som si, že väčšie mesto znamená väčší dopyt po tréneroch a ľudia tam budú omnoho zhovievavejší a zvyknutí na ženské autority. Pravý opak. Zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť žiadnu prácu v hokejovom klube, ani ak znížim svoje nároky. No vo voľnočasových centrách chýbali inštruktori korčuľovania pre predškolákov a deti zo základných škôl, tak som sa chopila príležitosti a ponuku prijala.
Je to kariéra, ktorej by ste sa chceli venovať aj v budúcnosti?
Jednoznačne áno. Ak to bude možné, chcela by som sa v tejto sfére udržať čo najdlhšie a naďalej sa vzdelávať, lebo ma to baví. Aj keď je cesta k úspechu komplikovaná, stojí za to. Ak sa mi naskytne príležitosť ukázať svoje kvality pred hľadačmi talentov, mám šancu si nájsť stabilné miesto.
Myslíte, že prístup k ženám sa v budúcnosti zmení?
No predsudky a diskriminácia voči ženskému pohlaviu budú prítomné v našej spoločnosti bohužiaľ asi stále. Benefitom však naďalej ostáva to, že platy sa výrazne nelíšia v porovnaní s mužmi. Milo ma to prekvapilo a jednoznačne motivovalo v tom, aby som pokračovala.
Koľko žien vo svojej brandži poznáte?
Veľmi málo. Je veľmi zriedkavé, aby dievča hralo hokej, nieto aby ho ešte aj trénovalo. V Košiciach som mala pár šikovných kolegýň, no ani jedna z nich nenabrala odvahu začať sa ďalej vzdelávať a profesionálne napredovať. Je to veľká škoda, pretože ich schopnosti často presahovali talent mužských kolegov, no nikdy sa na to neprihliadalo.
Ako by ste zhodnotili pohľad spoločnosti na ženy v športe na Slovensku?
Kým sú úspešné, je to dobré. Často sa ale stretávajú s kritikou, ktorú niekedy ťažko nesú a negatívne im to ovplyvňuje kariéru. Slovensko však patrí medzi krajiny, kde sú športové aktivity pre ženy dostupné. Kluby a tímy úspešne obsadzujú vrchné priečky medzinárodných rebríčkov.
Máte nejaký vzor?
Mojím vzorom je Katy Jo, ktorá to so svojím korčuliarskym umením dotiahla ďaleko a nestratila sa ani vo svete hokejistov. Aj keď pôsobí krehko a žensky, jej kvality zatienia mnoho mužských trénerov.
Množstvo z nás si pamätá
precvičovanie hlások z čias, keď
sme navštevovali materskú školu. Princípy odboru, ktorý sa venuje reči
a jej vadám, nám objasní Vanesa Šimčeková, ktorá je študentkou tretieho ročníka logopédie pedagogickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave.
Čomu sa venuje táto pedagogická
veda?
Je zameraná na reč a rečové
vady, no venuje sa aj rôznym iným problémom, ako napríklad poruchám autistického
spektra z hľadiska rozprávania, mutizmus, dyslexia… Logopédia nie je len
o hláskach R a L a sykavkách, ako to ma väčšina ľudí zafixované. Zaoberá
sa aj narušenými rečovými
schopnosťami, ktoré sa nezhodujú
s normou dieťaťa v určitom veku, fonologickými procesmi, venuje sa aj
slovnej zásobe, rázštepom,…
Aké faktory ovplyvňujú reč dieťaťa?
Množstvo porúch je nadobudnutých
fyziologickým faktorom ako napríklad problémový pôrod, keď sa bábätko pridusí
alebo má vo vývinovom veku zástavy dýchania. Vtedy sa môže ľahko
poškodiť mozog a už nemusí napredovať v norme, ale s narušeným
procesom, ktorý ho v budúcnosti ovplyvní. Domáce prostredie je taktiež
dôležité. Matka alebo otec môžu byť zlým rečovým vzorom pre nesprávnu výslovnosť
niektorých hlások. Pri určitých
vadách je faktorom dedičnosť, ako napríklad pri zajakavosti. Ide
o zdedenie rečovej slabosti, ktorá sa neskôr prejaví aj formou
zajakávania. Ak má dieťa poruchy sluchu, je možné, že si zle napočúva hlásky,
slová a vety a následne ich aj zle používa pri konverzácii.
Zdokonaliť reč dieťaťa nie je len úlohou
logopéda. Akú úlohu majú v tomto procese rodičia?
Toto je posolstvo, ktoré množstvo rodičov
nechápe. Veľakrát sa mi stalo, že mi vyučujúci povedali – okrem detí budem pracovať
najmä s rodičmi. Ak matka alebo otec nebudú pri terapii aktívni a budú
si myslieť, že celý proces je úlohou logopéda, mýlia sa. My dieťa správnej výslovnosti
naučíme, no domáce úlohy a precvičovanie musia robiť oni. Logopedická starostlivosť
býva v priemere dvakrát do mesiaca,
pretože je veľa detí na málo logopédov. Rodičia sa musia spolupodieľať na
terapii, pretože inak je terapia neúčinná.
Aké sú najčastejšie typu porúch u detí?
Ide najmä o dyslaliu, čo znamená neschopnosť
dieťaťa vysloviť niektoré hlásky. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť sykavky
a písmena R a L.
Existuje nejaká prevencia, aby dieťa nemalo rečové
vady?
Prevenciou môže byť aj rodič, ktorý
by mal byť správnym rečovým vzorom, pretože prirodzene s ním trávi najviac
času. Učitelia materskej škôlky a
logopédi sú taktiež dôležitým faktorom,
pretože precvičujú oromotorické cvičenia, učia ho správnej výslovnosti, ktoré
sú taktiež veľmi dôležité ako prevencia.
Kedy by malo začať trénovanie
výslovnosti ?
Od najmenšieho veku. Už len to, ako
sa rodičia bábätku prihovárajú, je veľmi dôležité. Najlepšie je nezanedbávať a nepodceniť
tieto veci , dostatočne sa mu venovať, dodržiavať s ním očný kontakt, artikulovať,…
Na začiatku deti skúmajú svoju ústnu dutinu ako napríklad
jazyk. Neskôr začne sluchovo vnímať reč rodiča a snaží sa napodobňovať pohyb úst
a tváre.
Čo je dôležité pri terapii?
Logopéd musí byť trpezlivý, mať milý
prejav, rozprávať na úrovni dieťaťa,
čo znamená nepoužívať zložité slová, nedávať náročné pokyny, spomaliť rečový
prejav. Následne je veľmi dôležité vymyslieť aktivity, ktoré majú zábavno-
teoretický charakter, čo je prácne, pretože nie každá aktivita zaujme dieťa
a nie každá aktivita vyhovuje tomu istému dieťaťu.
Kedy je už neskoro navštíviť logopéda?
Nikdy. V prípade, ak má dieťa zaužívanú
zlú výslovnosť, vždy sa dá napredovať.
Aj v dospelosti sa dokážete odnaučiť „račkovať“. Všetko je len
o snahe a pravidelnom precvičovaní, ktoré sú kľúčové pri zminimalizovaní
rečových porúch.
Aké zmeny by ste uvítali, aby sa
zvýšili kapacity logopédov?
Na Slovensku sa dá študovať logopédia len v Bratislave. Sme jediná fakulta, ktorá má spojené bakalárske a magisterské štúdium, čo často odradí študentov. Je to začarovaný kruh, vzhľadom na to, že v našej krajine je 150 logopédov na päť a pól milióna obyvateľov, je nemožné, aby sa zvýšili kapacity študentov, pretože by ich nemal kto učiť. Určite by bolo prínosné rozdelenie štúdia ako pri iných odboroch . V prípade, ak by ste sa rozhodli stať klinickým logopédom, je potrebná ďalšia trojročná akreditácia.
Vanesa Šimčeková, študentka logopédie pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Ak patríte medzi turistov, ktorých očaril napríklad malebný Český Krumlov, navštívte mestečko Hallstatt v Rakúsku.
Mnoho ľudí spája návštevu
Hallstattu s výletom do Salzburgu, lebo tieto dve miesta sú od seba
vzdialené necelú hodinu autom. Máme pre vás dva tipy, čo by ste mali vidieť:
Tip 1 – Rozprávkové mesto
Určite patria medzi najkrajšie v Európe, sú cenovo dostupné a k Bratislave bližšie ako Vysoké Tatry. Ťažko povedať, na ktorom mieste by ste sa nechali uniesť vianočnou atmosférou viac, ako práve tu či v Hallstatte. V tom druhom meste sa však budete cítiť ako v rozprávke celoročne. Stalo sa súčasťou pamiatok svetového dedičstva UNESCO v roku 1997, a to najmä vďaka soľnej jaskyni, ktorú môžu turisti navštíviť od apríla do novembra. Jaskyne, kde sa stále ťaží takzvané „biele zlato“, patria medzi najstaršie v Európe. Ak niekedy začujete pojem „Mann in Salz“, budete vedieť, že v 18. storočí objavili doslova muža v soli, ktorý tragicky zahynul počas banského nešťastia v jednej z halštatských jaskýň.
Zaujímavosťou je, že Hallstatt
očaril Číňanov až tak, že si v roku 2012 nechali postaviť jeho vernú
kópiu.
Typické úzke uličky v centre mesta
Kedysi sa do Hallstattu dalo dostať len loďou alebo chodníkom pre chodcov. Druhá možnosť bola náročná, pretože cesta, ktorá vedie k mestu, je porovnateľná s Pezinskou babou. V roku 1890 vybudovali tunel a vďaka nemu sa dnes dá do mesta dopraviť veľmi jednoducho. V Hallstatte sa môžete po historickom centre previezť autom, ale priamo v úzkych uličkách stretnete len peších turistov, niekedy cyklistov. Patrí medzi útulné mestá, ktoré dokážete celé spoznať za pár hodín a to je ekonomickým problémom pre turistický trh. Veľa návštevníkov strávi v Hallstatte len zopár hodín a nezvyknú sa tu ubytovať.
Ak patríte medzi aktívnych
turistov, využite možnosť prechádzky na vyhliadku, ktorá netrvá dlho a po tom,
čo vyšliapete na vrchol, budete mať pocit zadosťučinenia vďaka výhľadu na celý
Hallstatt, ktorý vám vyrazí dych. Vyhľadávanou atrakciou je aj lanovka
Salzbergbahn.
PORUCHA PRÍJMU POTRAVY AKO POVINNE VOLITEĽNÝ PREDMET NA TANEČNOM KONZERVATÓRIU
V modernej spoločnosti čoraz viac rezonuje téma psychických porúch, často medzi mladými ľuďmi. Do tejto kategórie spadajú aj poruchy príjmu potravy. Môžu byť výsledkom viacerých faktorov a týkajú sa rovnako žien ako mužov. Nie je tajomstvom, že v určitom prostredí sa ich výskyt zvyšuje. V tanečnom svete sa dokonca považujú za niečo bežné, niekedy až užitočné. Táto forma umenia si zakladá na estetickej stránke, kladie dôraz na figúru interpreta. Vývoj klasického tanca v Rusku nastolil trend vychudnutej siluety, ktorá zosobňuje nežnosť i krehkosť. Dlhé línie zdôrazňujú ladné pohyby. Sú symbolom ľahkosti. Snaha o jednotný vzhľad tiež tvorí ucelený, ničím nerušený vizuálny obraz na javisku. Naoko nevinná vízia, no jej realita je krutá.
Všetko začína už s nástupom na konzervatórium. Jedenásťročné uchádzačky si na prijímacích skúškach odvážia a číslo pridajú do hodnotenia. V úvode štúdia sa učitelia neporozprávajú s rodičmi o správnom stravovaní a nutričných hodnotách. Namiesto toho dajú potenciálnym baletkám odporúčanie, aby nekonzumovali sladké. Pred nástrahami jedla ich pedagógovia opakovane varujú. Najmä s príchodom sviatkov, Vianoc, Veľkej noci a letných prázdnin. Nešetria poznámkami na adresu vyvíjajúcich sa dievčat. Vyvolávajú v nich hanbu z toho, že dospievajú a ich telesné proporcie sa menia. Ignorujú prirodzenosť týchto zmien, dôležitú úlohu, ktorú plnia.
Žiačky počúvajú neustálu kritiku. Potom v škole dostanú desiatu v podobe čokoládových tyčiniek, koláčov a ovocia. Na obed je neraz žemľovka či parené buchty. Nikoho neprekvapí, že je to pre ne mätúce. Jedálni sa začnú vyhýbať. Peniaze rodičov putujú do koša a ony ostávajú hladné. Rada nad zlato: „Hlad je len prezlečený smäd.“ Na hodine si zasa vypočujú pripomienky: „Dupeš ako slon,“ alebo „vidím tvoje raňajky, stiahni brucho.“ Prestanú raňajkovať. Počas kostýmovej skúšky na školský koncert učiteľka vyberie dlhú sukňu každej účinkujúcej, ktorej „treba zakryť stehná.“ V lepšom prípade. V horšom sa na javisko ani nedostanú. Nespokojnosť s hmotnosťou kompetentní prejavia aj na zníženej známke z praktických predmetov. Dôvodom nie je nezvládnutie techniky učebnej látky či nedostatočný umelecký prejav. Ale to, že nie sú dosť štíhle.
Zúfalá snaha schudnúť naberie rýchly spád. Drastické diéty, posadnutosť kalorickými tabuľkami sa mení na hladovky, zvracanie a nadmerné požívanie laxatív. Prichádzajú prvé výsledky a s nimi, žiaľ, prvé pochvaly. Ak sú pedagógovia konečne spokojní, asi robia niečo správne. Budú pokračovať, vydržia. Zvyknú si na pocit, že je to cena za úspech. Jedlo si nezaslúžia – bráni im v dosiahnutí cieľa. Nepotrvá dlho a organizmus prestane vládať. Svalové kŕče, nevoľnosť, nízky tlak. Tréningy sprevádzajú závrate a slabosť. Telo je odrazu pokryté modrinami, pokožka stráca zdravú farbu, vlasy v chumáčoch vypadávajú. Podvýživa sa podpíše aj na kognitívnych funkciách. Unavené žiačky sa nedokážu sústrediť, sú letargické až depresívne. Takto vyčerpané sú nezriedka náchylné na zranenia, veľakrát chronického charakteru.
Vo chvíli, keď je nejaká, týmto problémom dotknutá dievčina, na pokraji úplného kolapsu, si učitelia všimnú, čo sa deje. Pokúšajú sa s ňou komunikovať, volajú rodičom. Ona pomoc odmieta. Nemyslí si, že má problém, pretože stále nie je dosť chudá. Pedagógovia neveriacky krútia hlavou, sú v šoku. Ako sa to mohlo stať? Nikto za to nie je zodpovedný.
Budeme ďalej prehliadať situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje na pôde tanečných škôl? Ignorovať vysoké percento (aj dospelých) baletiek navštevujúcich psychológov a psychiatrov, pre poruchy príjmu potravy? Potrebujeme o tom hovoriť. Potrebujeme sa starať o mentálne zdravie detí. Potrebujeme vzdelávať o týchto poruchách, pretože ich následky sú smrteľné.
Vladimir
Putin najprv napadol suverenitu susednej Ukrajiny, a keď to zlyhalo,
rozhodol sa napadnúť svoju vlastnú domovinu.
Keď
24. februára tohto roku, pre niektorých nečakane, vstúpili ruské vojská na
územie Ukrajiny, málokto mohol očakávať takýto vývoj udalostí v
nasledujúcich pár mesiacoch. Jedným z tých, ktorí si „špeciálnu vojenskú
operáciu“ predstavovali výrazne odlišne, bol práve ruský prezident Vladimir
Putin.
Ten
sa v stredu 21. septembra rozhodol vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu ruských
vojenských rezerv po tom, čo vo svojom prejave opäť označil západné veľmoci
a ich vplyv za hlavnú hrozbu a prirovnal ich k teroristom. Minister
obrany Ruskej federácie a Putinova pravá ruka Sergej Šojgu oznámil, že krajina
je pripravená postupne zvolávať svoje vojenské zálohy do aktívnej služby. V
odvysielanom príhovore S. Šojgu dodal, že bola s okamžitou platnosťou
prijatá vyhláška, ktorá znemožňuje aktívnemu slúžiacim vojakom ukončiť ich
pracovný pomer.
Vyzerá
to však tak, že nové skutočnosti, ktoré predstavili počas príhovoru prezidenta
Putina, neprijala široká verejnosť tak pozitívne, ako by si to hlava štátu
predstavovala. Vyhlásenie milovaného Voloďu sa totiž výrazne líšilo oproti jeho
predošlým tvrdeniam, keď verejne prezentoval propagandistické slogany
o tom, že nechce do konfliktu s Ukrajinou zatiahnuť širokú verejnosť.
Putinova
propaganda začína zlyhávať hneď na niekoľkých frontoch, pretože sú dostupné
hlásenia o pomerne veľkom odpore domácich obyvateľov, ktorí s mobilizáciou
nesúhlasia.
Práve
ich odpor naznačuje ozajstný názor veľkej časti ruskej verejnosti voči
konfliktu pretrvávajúcom za ich západnými hranicami. Mnohé letiská
a internetové stránky hlásia zvýšený záujem o jednosmerné letenky do zahraničia,
najmä Gruzínska.
Je
viac než pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska budú tieto rozhodnutia
Putina veľmi bolieť, a možno aj on sám bude nakoniec dohnaný k tomu,
aby si zo dňa na deň musel zháňať jednosmernú letenku.
Deň,
keď si pripomíname úlohu mužov v spoločnosti, býva oproti Medzinárodnému
dňu žien často v pozadí. Mnoho ľudí ani netuší, že práve 19. november
slúži ako spoločenská udalosť, keď máme priestor vyzdvihnúť úlohu chlapov a
chlapcov v našich životoch. Aké však boli začiatky, a čo viedlo
zakladateľov k tomu, aby tento sviatok vôbec vznikol?
Chyba
v systéme?
Po
prvýkrát odznela táto idea v roku 1968, keď americký novinár John P.
Harris kritizoval sovietsky blok za organizáciu Medzinárodného dňa žien. Chybu
videl v systéme, ktorý neponúka rovnakú príležitosť pre opačné pohlavie.
Thomas
Oaster, riaditeľ Missouri Center for Men’s Studies, zorganizoval v roku
1993 prvú udalosť, ktorej hlavným zámerom bolo zdôrazniť rolu mužov
v spoločnosti. Aj keď si ľudia spočiatku túto iniciatívu chválili, dva
roky stačili na to, aby na ňu takmer všetci zabudli.
Až
v roku 1999, v krajine Trinidad a Tobago, boli snahy predošlých
organizátorov skutočne oživené. Jerome Teelucksingh považoval za dôležité
oslavovať pozitívne mužské vzory. Zorganizoval preto Medzinárodný deň mužov,
ktorý sa konal 19. novembra. Dátum zvolil na počesť narodenín svojho otca.
Základné
piliere
Oficiálny
webový portál International Men’s
Day,
ktorý je hlavným organizátorom tohto projektu, uvádza šesť hlavných cieľov:
Zviditeľniť
pozitívne mužské vzory.
Osláviť
prínos mužov pre spoločnosť.
Zdôrazniť,
že psychické zdravie nie je tabu.
Oboznámiť
verejnosť s diskrimináciou mužov.
Zlepšiť
rodovú rovnosť.
Vytvoriť
bezpečnejší, ale najmä lepší svet pre všetkých.
Tohtoročná
iniciatíva
Motto
Medzinárodného dňa mužov sa mení každý rok. „Pomáhať chlapom a chlapcom.“
– tak znie to tohtoročné. Hlavnou myšlienkou má byť pomoc mužom a deťom
s psychickými problémami.
Na
základe anonymného prieskumu vo Veľkej Británii, ktorý vykonala Národná
zdravotná služba (National Health Service), si môžeme priblížiť niektoré
znepokojujúce fakty.
Výsledky
z roku 2014 poukázali na to, že takmer 40 percent mužov vo veku od
šestnásť rokov sa nikdy o ich psychickom zdraví nerozprávalo s inou
osobou. Preto nie je prekvapením, že približne tri štvrtiny zaznamenaných
samovrážd v krajine bolo pripísaných mužskému pokoleniu.
Hlavným
dôvodom odmietania odbornej pomoci sú stereotypy o staromódnej
maskulinite. Medzi závažné problémy sa taktiež radí psychický nátlak zo strany rodiny
či neohľaduplnosť blízkeho okolia a zamestnávateľa.
Medzinárodný
deň mužov preto tento rok nesie dôležitý odkaz, ktorý netreba opomínať. Aj
chlapi, alebo chlapci, môžu zažívať problémy v oblasti duševného zdravia.
Ak
trpíte psychickými problémami, alebo viete o niekom, kto prechádza ťažkým
životným obdobím, neváhajte kontaktovať Linku dôvery Nezábudka.
