Áno Stephen, až taký sureálny bol tvoj Imaginárny priateľ.
Autor beletrie Stephen Chbosky pred rokmi vytvoril (nielen) tínedžerský fenomén Charlieho malé tajomstvá, známy skôr pod svojim anglickým názvom The Perks of Being a Wallflower. Príbeh mladého Charlieho strateného vo svete medziľudských vzťahov aj v sebe samom písaný formou listov priateľovi objal celý svet svojou nežnosťou, intímnosťou a najúprimnejšou ľudskosťou. Vtedy sme každý boli tak trochu Charliem. Ak sme aj knihu prvýkrát otvárali s trochou nedôvery, posledný list sme už čítali plní pochopenia, nádeje a silného súcitu. Ešte slávnejšou sa stala filmová adaptácia s Loganom Lermanom, Emmou Watsonovou a Ezrom Millerom v hlavných úlohách. Čitateľská verejnosť si musela na ďalší román počkať 20 rokov. Asi však napokon neprišlo presne to, čo sme očakávali.
Keď som si pred časom v kníhkupectve obzerala police so svetovou beletriou, ihneď ma zhypnotizovalo meno autora na prebale knihy. Začudovala som sa však, že pozerám na asi sedemstostranové dielo, navyše označené ako horor. Je to ten istý Chbosky, ktorý nás na ani nie dvesto stranách nechal prežiť jeden rok zo života krehučkého Charlieho? Musela som to zistiť čo najskôr.
Ide teda o rozsahovo veľké dielo, najmä v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou a s tým, že na rozdiel od Charlieho malých tajomstiev, kniha zachytáva obdobie približne jedného mesiaca, konkrétne predvianočný čas. „Smrť sa približuje. Zomrieme na Štedrý deň..,“ stojí na prebale knihy.
Od začiatku sledujeme príbeh slobodnej matky Kate Reesovej a jej syna Christophera, tí spolu utekajú z násilného domova, aby začali nový život v malom americkom meste Mill Grove, v anonymite a ďaleko od tyrana Jerryho. Nie sú to však len finančné ťažkosti, ktoré si dvojica z bývalého domova prináša. Vyrovnávaniu sa s dlhoročnými traumami spôsobenými nielen domácim násilím, ale aj smrťou Christopherovho otca, nepomáha chlapcova dyslexia, ani pohŕdanie jednorodičkou zo strany miestnych obyvateľov. Ich spojencami sa stanú starý veterán s bolestivými spomienkami Ambrose a miestny šerif, ktorého takisto prenasledujú duchovia minulosti.
Kniha vás hneď na začiatku ovalí veľmi čudnou, zmiešanou atmosférou. Je ťažké určiť jej náladu, lebo sa často mení. Od začiatku až do konca prežívame meniace sa spektrum pocitov na základe nielen obsahu, ale aj štylizácie príbehu. Preto som mala problém aj akosi vnútorne zaradiť dané dielo. Pomenovanie horor pre knihu akoby nebolo dosť. Miešalo sa tu fantasy s hrejivým románom, detským rozprávaním, no celé to malo skutočne znepokojujúce elementy. Ak počúvame o bežných detských hrách, ktoré sa zrazu zvrtnú na čosi absurdné a kde čosi nie je úplne v poriadku, nepotrebujeme ani monštrá na to, aby sme sa báli. Tie v knihe tiež nechýbajú, mnoho z nich je však dobre skrytých, ako inak, aj v ľuďoch.
Príbeh je teda zväčša veľmi temný, ale tým, že sa prelína s nevinnými motívmi, táto temnota dolieha na človeka ešte viac. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som paralelne s Imaginárnym priateľom čítala aj najnovšiu knihu od Stephany Mayerovej Polnočné slnko. Áno, stále ten istý príbeh, tentokrát z tragicky melancholického Edwardovho pohľadu. Chcem tým len povedať, že kniha na čitateľa veľmi dolieha a niet sa čo čudovať, že prečítať ju môže byť náročné nielen pre samotný rozsah, ale najmä pre jej obsahovú, ale aj formálnu ťažkopádnosť. Súčasným trendom spisovateľov je využiť svoje stránky čo najintenzívnejšie a mnohí preto siahnu po narúšaní konvenčnej grafiky, či už na to, aby odlíšili jednotlivé postavy, situácie alebo ako snahu vyskočiť na čitateľa z dvojrozmerného papiera. Celkový dojem knihy, jej presýtenosť a abstraktné prvky, z nej však robia miestami ťažko čitateľné dielo. Najväčším problémom príbehu nie je dĺžka, no fakt, že miestami sú pasáže príliš naťahované, aj tie, ktoré to nepotrebujú. Dej to výrazne spomaľuje a čitateľa unavuje.
Nebudem príliš zachádzať do deja a prezrádzať konkrétnosti, no v knihe je zvláštne podaný aj celkový dejový zvrat. To, že nejaký nastane vlastne ani nie je tajomstvom, dá sa to očakávať už podľa všeobecného trendu, ale netají sa tým ani autor. V príbehu je poschovávaných mnoho malých náznakov, ktoré sme ako čitatelia leniví naplno vnímať a spájať do súvislostí. Sme v podstate ako často opisovaná metafora žiab, ktoré sa pomaly varia v hrnci bez toho, aby boli ochotné si to priznať a zakročiť.
Vyvrcholenie diela takisto nebolo veľkým prekvapením, no až tu sa konečne uzavreli viaceré načaté príbehy a potvrdili dohady. Podarilo sa mi dokonca aj uspokojivo zaradiť žáner – podobenstvo. Tento žáner sa nevyskytuje veľmi často, no mohli sme ho spozorovať napríklad vo filme Matka! s Jennifer Lawrencovou, pričom tu sledujeme najmä metaforizované časti Starého zákona.
Celkovo hodnotím knihu pozitívne. Hoci vidno paralely s viacerými populárnymi príbehmi, ako sú niektoré z hororov Stephena Kinga, či svetový seriálový fenomén Stranger Things, stále však môžeme povedať, že Stephen Chbosky vložil do diela veľkú mieru kreativity. Príbeh, a najmä jeho vyvrcholenie, sú veľmi zaujímavé a zo strán aj napriek hororovým prvkom cítiť nesmiernu ľudskosť a teplo. Spomalením zážitku sú však už spomínaný rozsah a ťažkopádnosť. Určite by ma to však neodradilo od siahnutia po ďalšej Chboského novinke. Uvidíme, čo to bude najbližšie.
Autorka článku: Tatiana Turisová
Autorka fotografie: Tatiana Turisová
